Financial Times: Brusel presmeruje peniaze zo strednej Európy, pôjdu do Španielska a Grécka

Diskusia 3  
Financial Times: Brusel presmeruje peniaze  zo strednej Európy, pôjdu do Španielska a Grécka
Zdroj: Financial Times
Foto: TASR/A. Galica;M. Baumann


23. 4. 2018 - Brusel začne o dotáciách rozhodovať podľa viacerých kritérií, napríklad zamestnanosti mládeže. Zmeny budú najkontroverznejšou súčasťou návrhu viacročného rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027, podľa Financial Times, prinesú totiž dramatickú premenu kohéznej politiky, ktorá má za úlohu podporovať menej rozvinuté časti EÚ.

Desiatky miliárd eur z fondov Európskej únie by mohli po roku 2020 namiesto do krajín strednej a východnej Európy putovať skôr do štátov ťažko zasiahnutých nedávnou finančnou krízou, teda do Španielska a Grécka. Na svojom webe to napísal denník Financial Times s odkazom na návrhy dokumentov Európskej komisie, ktorých finálna podoba by mala byť zverejnená na začiatku mája.

Podľa FT má komisia v pláne ukončiť doterajšie rozdeľovanie peňazí z kohéznych fondov takmer výlučne na základe výšky hrubého domáceho produktu na obyvateľa a nahradiť ju oveľa širšími kritériami pokrývajúcimi celý rad faktorov, od nezamestnanosti mládeže, vzdelávania a životného prostredia až po inovácie a prístup krajín k migrácii.

Plánované zmeny budú podľa denníka znepokojivé najmä pre Poľsko a Maďarsko. Tie sú veľkými príjemcami peňazí z kohéznych fondov, majú ale s Bruselom spory ohľadom zásad právneho štátu a demokratických princípov. "Skúšajú to postaviť proti nám. Je to ďalší spôsob, ako prísť o peniaze," citujú FT veľvyslanca jednej z únijných krajín, ktoré by na novom modeli strácali.

O podrobnostiach reforiem sa stále rokuje, diplomati však predpokladajú, že výsledkom bude presmerovanie finančných prostriedkov z Poľska, ČR a Pobaltia do juhoeurópskych štátov, napríklad Talianska, Španielska, Grécka, a dokonca aj do niektorých regiónov vo Francúzsku, píše denník.

Financial Times: Brusel presmeruje peniaze  zo strednej Európy, pôjdu do Španielska a Grécka

Rokovania ohľadom budúceho viacročného rozpočtu je sťažené plánovaným znížením celkových výdavkov z kohéznych fondov, ktoré má sčasti pomôcť kompenzovať výpadok v príjmoch spôsobený odchodom Británie z Európskej únie. FT pripomínajú, že komisár pre rozpočet Günther Oettinger v tejto súvislosti hovoril o nevyhnutnosti škrtov medzi piatimi a desiatimi percentami.

Financial Times tiež upozornil, že nemecká kancelárka Angela Merkerlová a francúzsky prezident Emmanuel Macron podporujú myšlienku využiť rozpočet EÚ na finančnú podporu regiónov s veľkým počtom žiadateľov o azyl, ako sú Nemecko či Švédsko.