Kto vlastní naše údaje: Za sprístupnenie súkromia by nám mali platiť

Pridajte názor  
Kto vlastní naše údaje: Za sprístupnenie súkromia by nám mali platiť
Zdroj: QZ
Foto: SITA/AP;TASR/AP


13. 4. 2018 - Podstatou škandálu Facebook / Cambridge Analytica nie je spôsob, akým sa zneužívajú naše osobné údaje. Problémom je, kto ich vlastní.

Pre používateľov Facebooku, ktorí sú právom nahnevaní v súvislosti so škandálom Cambridge Analytica, v súčasnosti existujú dve možnosti. Buď zostanú na sociálnej sieti a strácajú kontrolu nad svojim súkromím, alebo toto prostredie opustia a prídu o pohodlie a konektivitu, ktoré sociálne médiá ponúkajú. Ale čo ak je aj tretia možnosť? Čo ak by spoločnosti, ktoré profitujú z údajov generovaných používateľmi, museli za ne platiť? Čo ak sa každý užívateľ môže rozhodnúť, komu predá svoje údaje a za akú cenu?

Osobné údaje, ktoré sústreďujú sociálne médiá od používateľov internetu obohacujú najväčšie svetové technologické spoločnosti. Ale ako to dokazuje súčasné svedectvo, prezentované generálnym riaditeľom spoločnosti Facebook Mark Zuckerberg pred americkým Kongresom, väčšina regulačných orgánov sa zameriava na to, ako sa zhromažďujú a používajú údaje, a nie kto ich vlastní. Ak sa však údaje, ktoré vytvárame, ukázali ako veľmi cenné, prečo sme to my, ktorí za ne platíme namiesto toho, aby nám za ne platili?

Kto vlastní naše údaje: Za sprístupnenie súkromia by nám mali platiť

Je načase otvoriť diskusiu o individuálnom vlastníctve údajov - najzákladnejšom práve v oblasti digitálneho vlastníctva.

Jadrom problému vlastníctva údajov nie je otázka ochrany súkromia, je to ekonomický problém. Osobné údaje sa predávajú, kupujú a obchodujú medzi spoločnosťami často bez súhlasu alebo vedomia jednotlivca. Sprístupnením tohto trhu pre jednotlivcov by znamenalo umožniť používateľom premeniť svoje výstupy na ekonomický tovar. Tým by ľudia získali kontrolu nad svojimi údajmi z hľadiska finančného aj súkromného života. Čiara medzi súkromným a osobným je veľmi tenká, predstavuje rozdielne kompromisy pre rôzne typy ľudí.

Ale buďme konkrétnejší. Napríklad milióny čínskych majiteľov malých podnikov, ktorí nemôžu získať mikroúvery od tradičných bánk, by mohli s radosťou ponúknuť svoje osobné údaje a na oplátku získať rýchlu pôžičku od niektorej z firiem podnikov zaoberajúcich sa mikropôžičkami. Mnohí európski užívatelia s menšou mierou obmedzení sa však môžu viac zdráhať poskytnúť svoje osobné údaje pre takýto účel. Rovnako, ak by určité súbory osobných údajov mohli prispieť k výskumu liečby rakoviny, niektorí ľudia by sa pravdepodobne vzdali svojho súkromia celkom bezplatne. Podobne, ak by niektorý elektronický obchod chcel využiť vašu históriu prehliadania s cieľom presnejšie zacieliť na danú demografickú kategóriu, mohli by ste tieto údaje predať. Alebo ich ponúknuť výmenou za zľavu na určitý tovar. Ale ak by politická poradenská firma, akou je spoločnosť Cambridge Analytica, chcela získať dáta z vášho osobného profilu na manipuláciu s hlasovaním, mohli by ste sa sami rozhodnúť, či im svoje údaje na takýto účel predáte. Alebo si stanovíte extrémne vysokú cenu , čím by ste zablokovali zbieranie údajov na takýto účel.

Kto vlastní naše údaje: Za sprístupnenie súkromia by nám mali platiť

V žiadnom prípade sa nedá hovoriť, že by to bola radikálna myšlienka. Historicky, vlastníctvo v občianskom práve sú väčšinou koncepty zamerané na pôdu, ktorá kedysi primárne predstavovala bohatstvo. Vlastníctvo znamená, že vlastník môže obrábať, využívať, predávať, rozdávať alebo znehodnotiť tento majetok. Údaje, ako právny subjekt alebo digitálny majetok, majú niekoľko vrstiev. Sú zložité a tým pádom spochybňujú tradičné vymedzenie vlastníctva. Napríklad dáta sa dajú ľahko generovať a zhromažďovať, ale chýba im možnosť predaja. Inými slovami, na rozdiel od pôdy, je pre jednotlivcov ťažké s nimi obchodovať. Ak sa údaje nedajú ľahko predávať na základe vôle vlastníka, vlastníctvo je neúplné. To by sa ale malo zmeniť.

Kto vlastní naše údaje: Za sprístupnenie súkromia by nám mali platiť

Rýchlo sa rozvíjajúca technológia menom blockchain ponúka metódy, ktoré nám umožňujú obchodovať s našimi údajmi. Niektoré priekopnícke spoločnosti budujú infraštruktúry, ktoré umožnia jednotlivcom obchodovať s osobnými údajmi, zatiaľ čo iné vytvárajú žetóny s jasnými ekonomickými hodnotami ako stimul pre zhromažďovanie špecifických typov údajov. Zopár príkladov. Wibson a Ocean Protocal vytvárajú decentralizovaný trh s údajmi, ktorý umožní jednotlivcom predávať svoje osobné údaje anonymne a celkom bezpečne. Protokoly ako IOTA a Moeco sú špecificky vytvorené na to, aby umožnili decentralizovanejší ekosystém pre zber, používanie a výmeny údajov.  Startup Nano Vision, založená Stevenom Papermasterom, ktorý pôsobil počas prezidentovania George W. Busha ako jeho technologický poradca, vytvára token na stimuláciu molekulárneho zberu údajov prostredníctvom mikročipov.

Kauza Facebook by mala poslúžiť ako budíček. Zamerať sa na individuálne vlastníctvo údajov a na cestu k decentralizovanejšiemu prístupu k osobným údajom. Jedného dňa budeme naozaj mať efektívne a nestranné dátové trhy, ktoré nám umožnia kúpiť a predať naše, vlastným ja vygenerované aktíva, podľa vlastného výberu. Vlastníctvo je vyjadrením slobody. V digitálnom veku bude individuálne vlastníctvo údajov základným kameňom digitálnej slobody, ktorú si všetci zaslúžime.