oPeniazoch.sk, piie.com Foto: getty images
Manipulácia s menami je skutočne problém. Bez ohľadu na to, ako často to vo svojom slovníku spomína Donald Trump, keď prstom ukazuje na majstra sveta v manipulácii s menami, ako sám nazval Čínu. Jeho hnev by však mal byť rovnako zameraný aj na Singapur a Švajčiarsko.
"Hoci to už nie je ako na vrchole pred desiatimi rokmi, stále však dochádza k menovej manipulácii," napísali v novom výskume Joseph Gagnon a Tessa Morrisonová, ekonómovia z Peterson Institute for International Economics. "V posledných rokoch najväčšími manipulátormi boli Singapur a Švajčiarsko, pričom priemerné ročné nákupy v roku 2016 a 2017 predstavovali približne 90 a 80 miliárd dolárov." Medzi aktívnymi manipulátormi nájdeme aj Taiwan a Izrael, ale aj potenciálnych kandidátov ako je Kórea, Švédsko, Thajsko a Japonsko.
Čo je pre všetkých spomenutých spoločné?
Keď národ X kúpi aktíva od národa Y, potláča hodnotu svojej vlastnej meny vo vzťahu k národu Y. To zvyšuje konkurencieschopnosť exportu národa X (a zdražuje dovoz), čím sa otvárajú nové pracovné miesta pre export. To ale zároveň poškodzuje národ Y tým, že jeho mena posilňuje a vývoz sa stáva drahším, čo sa prejavuje nezamestnanosťou na tamojšom trhu práce. K popísanému dochádza aj vtedy, keď národ X a Y vlastne navzájom spoločne ani neobchodujú.
Pri analýze Gagnon a Morrisonová sledovali objemy kapitálu, ktoré sa využili na nadmerný nákup aktív v cudzej mene. Krajiny kvalifikovali ako menových manipulátorov podľa štandardov Peterson Institute for International Economics ak šlo o krajiny s vyšším stredným príjmom a naplnili sa nasledujúce kritériá:
– prebytok bežného účtu presahuje 3 % HDP,
– čisté nákupy oficiálnych aktív v cudzej mene (čisté oficiálne toky) presahujú 2% HDP,
– čisté oficiálne toky prekračujú 65 % vývozu ropy bez nákladov na jej výrobu,
– držanie devízových rezerv a iných oficiálnych zahraničných aktív prevýšilo hodnotu dovozu za tri mesiace,
– devízové rezervy a ostatné oficiálne zahraničné aktíva presiahli 100 % krátkodobého zahraničného dlhu verejného a súkromného sektora.
Na základe týchto kritérií Čína menovým maniplátorom číslo jedna rozhodne nie je. Keďže sa rast v Číne spomalil, centrálna banka v skutočnosti väčšinou doláre a iné cudzie meny nenakupovala, ale predávala, aby podporili hodnotu jüanu. Ale Macao a Hongkong, teda čínske územia s vlastnými menami, pokračujú v manipulácii proti americkému doláru.
Aj vývozcovia ropy dlhodobejšie podporovali hodnotu dolára tým, že odkupovali americké aktíva za obrovské sumy. Tento trend ale otočili klesajúce ceny ropy a prudký nárast americkej produkcie čierneho zlata.
