oPeniazoch.sk, SITA
Zároveň sa zvýšil záujem o cestovný ruch. Vyplýva to z prípadovej štúdie Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR o vplyve výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na nezamestnanosť.
Inštitút finančnej politiky (IFP) na Ministerstve financií SR vypracoval prípadovú štúdiu, v ktorej skúmal efekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na nezamestnanosť. Ako rezort financií v pondelok informoval, podľa štúdie výstavba R1 súvisí so znížením miery nezamestnanosti v príslušnom regióne. Počet nezamestnaných tam klesol po otvorení R1 o päťtisíc osôb a zároveň sa zvýšil záujem o cestovný ruch.
Prípadová štúdia dopĺňa výsledky minuloročného komentáru IFP, podľa ktorého súvisí dostupnosť diaľnice alebo rýchlostnej cesty so znižovaním miery nezamestnanosti, a to o 0,9 až 1,6 percentuálneho bodu (p.b.). Výstavba R1 priniesla zníženie miery nezamestnanosti v okolitých okresoch dokonca o jeden až tri percentuálne body. „Výška vplyvu však závisí aj od kvality dostupného ľudského kapitálu a miery urbanizácie. Na Slovensku ide o jediný prípad v nedávnej histórii, keď bol odovzdaný do užívania dlhší súvislý úsek diaľnice alebo rýchlostnej cesty (46 km v novembri 2011), zlepšujúci dostupnosť väčšieho regiónu,“ uviedlo ministerstvo financií.
Zníženie nezamestnanosti sa v období po dostavbe R1 koncentrovalo najmä v okresoch Banskobystrického kraja, južne a východne od R1, čo však pozitívne ovplyvnilo región ako celok. Ďalšie vplyvy je vidieť v okresoch Šaľa, Galanta a Hlohovec. Tie mohli z dostavby R1 rovnako profitovať, keďže sa na ich území nachádzajú väčšie priemyselné parky a z daného územia sa stal logistický uzol. „Naopak, v okresoch Zvolen a Banská Bystrica bol efekt na nezamestnanosť minimálny, či dokonca opačný. To môže súvisieť aj s tým, že ide o aglomeráciu, kde sa vytvára dostatok pracovných miest pre vlastné obyvateľstvo aj bez existencie súvislej rýchlostnej cesty, a kde bola miera nezamestnanosti nízka už pred dostavbou R1,“ poznamenal rezort financií.
Efekt na nezamestnanosť je viditeľný aj na úrovni obcí. Po dostavaní R1 sa odtok nezamestnaných do zamestnania v bezprostrednom okolí R1 zvýšil. Sprevádzkovanie R1 zatraktívnilo aj cestovný ruch v regióne. Po dokončení a otvorení R1 sa zvýšil počet prenocovaní v dovolenkovom období najmä v turisticky atraktívnych regiónoch tejto oblasti, a to o 25 až 70 % v porovnaní s dlhodobým priemerom v hlavnom dovolenkovom období.
