oPeniazoch.sk, Der Spiegel Foto: TASR/AP
Americký prezident Donald Trump to s vyhlásením obchodnej vojny skutočne myslí vážne. Sľubuje vysoké clá na všetky automobily, ktoré voľne prúdia do Spojených štátov. Podľa nemeckého Der Spiegel tak ignoruje námietky zdravého rozumu z Európy i Ázie a najviac na všetko doplatí jedna krajina.
Ak Trump tento sľub naplní, podobne ako pri dovoze ocele a hliníka, bude to tvrdá rana pre všetky nemecké automobilky. Ale najmä pre Porsche, dcérsku spoločnosť VW. Jej hospodárenie je značne závislé na dopyte zo Spojených štátov. Ak by skutočne došlo k zavedeniu ciel, pravdepodobne by na tomto trhu museli zdvihnúť predajné ceny a riskovať prepad tržieb. Ale aj vedenie ďalších automobiliek čelí hrozbe, vlna protekcionizmu by mohla skončiť celosvetovou obchodnou vojnou. "Po celé desaťročia sme boli zvyknutí na voľný obchod a ním vyvolaný rast prosperity. Náhle je ale táto doterajšia istota spochybňovaná," hovorí šéf VW Matthias Müller.
Trump už o podobných clách hovoril hneď po svojej inaugurácii. Následne sa delegácia nemeckých manažérov na čele s Angelou Merkelovou vybrala do Washingtonu a okrem iného tam rokovala o tom, že BMW bude vyrábať viac áut v Spojených štátoch, než koľko ich tam bude dovážať. Zdalo sa, že hrozba bola zažehnaná, ale teraz je zrejmé, že išlo skutočne len o zdanie. Trump je pripravený stlačiť kohútik bez ohľadu na všetky rozumné argumenty, ktoré sa na neho hrnú.
Der Spiegel tvrdí, že Európa, Ázia a dokonca aj Američania môžu vidieť, že americký prezident verí, že "obchodné vojny sú prospešné a je ľahké ich vyhrať", ako sám písal na Twitteri. EÚ ale nebude sedieť so založenými rukami. Prezident európskej komisie Juncker dokonca povedal, že "aj my sme schopní robiť hlúposti". A predstavil zoznam produktov vrátane kozmetiky, whisky, kukurice a motocyklov, na ktoré by mohli byť uvalené clá dosahujúce až 25 %.
Čína by mohla obmedziť dovoz americkej sóje a to by bola tvrdá rana pre tamojších poľnohospodárov. Alebo by naopak mohla zakázať exporty vzácnych kovov, ktoré sú významným vstupom pre americké technologické spoločnosti. Ak sa však rozbehne špirála opatrení a protiopatrení, bude ťažké ju zastaviť.
Malé potýčky môžu rýchlo prerásť do skutočnej obchodnej vojny postihujúcej celú svetovú ekonomiku. Tej sa doteraz viedlo veľmi dobre, ale zdá sa, že táto fáza cyklu končí, sadzby rastú rovnako ako objem vládnych dlhov. Vlády už nemajú takú fiškálnu flexibilitu. Na finančných trhoch sa zvyšuje nestabilita a v takejto situácii by populistické opatrenia ako zavádzanie ciel mohli poškodiť rast a globálnu prosperitu.
Gabriel Felbermayr z Center for Economic Studies poukazuje na to, že každé štvrté pracovné miesto v nemeckej ekonomike závisí na exportoch. Kľúčové sektory, ako sú automobilky, strojárstvo či farmácie, predávajú tri štvrtiny svojich exportov do USA. Ak by Spojené štáty zaviedli obchodnú bariéru, v nemeckej ekonomike "by sa všetko začalo rúcať". Nemeckí ekonómovia sa pritom nezhodujú na tom, ako sa tejto hrozbe má čeliť. Felbermayr tvrdí, že ak sa nezavedú prísne protiopatrenia, Trump zavedie clá aj na ďalšie produkty a zaútočí na viac sektorov. Michael Burda z Humboldt University naopak nabáda ku zmierlivejšiemu prístupu, ktorý by nevyvolal eskaláciu konfliktu.
Trump sa sťažuje, že Spojené štáty sú okrádané "doslova každou ďalšou krajinou na svete". Čiastočne má pravdu, pretože napríklad u automobilov dosahujú americké clá len 2,5 %. Kým v Európe sú clá pre vozidlá dovážané zo Spojených štátov 10 %. Pokiaľ ale porovnáme celkový profil ciel a taríf medzi USA a EÚ, nedá sa podľa Der Spiegel nájsť vychýlenie tým či oným smerom. Niektoré produkty majú nižšie clá v USA, iné v Európe. Ak sa pozrieme na priemyselný tovar, ich úroveň je väčšinou podobná, v USA dosahuje v priemere 3,2 %, v EÚ 3,9 %. "Dalo by sa očakávať, že Američania sa ohľadne taríf už poučili z histórie," píše Der Spiegel. Asi to tak ale nebude.
