Ako z nás naše emócie môžu urobiť zlých investorov

, Jakub Křivan, MBA Foto: thinkstock

Byť dlhodobo úspešný na burze znamená hlavne dokázať vnímať, vysvetliť a kontrolovať svoje vlastné emócie. V mnohých prípadoch ide o nie úplne racionálne a nevedomé správanie sa investorov, ktoré skúma behaviorálna ekonómia. Rôzne štúdie potvrdili, že investori robia neustále rovnaké chyby.

Ako raz povedali Mark Twain resp. Winston Churchill: “Prognózy sú ťažké. Najmä keď sa týkajú budúcnosti.”

Behaviorálna ekonomika kombinuje disciplíny psychológie a ekonomických vied na vysvetlenie, ako a prečo ľudia robia zdanlivo iracionálne a nelogické rozhodnutia, keď investujú, šetria alebo si požičiavajú peniaze. Spôsob vnímania, spracovanie a organizácia informácií určujú, ako sa človek rozhoduje v neistých situáciách. Ľudský mozog pritom podlieha celému radu systematických chýb distorzií (skreslení).

Náš mozog resp. náš potrebný hardvér, je odhadom 100 000 rokov starý. Náš softvér- teda naše emócie- nie sú príliš mladšie. Tento fakt nám uľahčí chápanie, keď sa pokúsime pozerať na mozog z hľadiska programátora, ktorý pred 100 000 rokmi v afrických stepiach musel vyvinúť robustný program pre našich predkov. Požiadavka bola jednoduchá a znela: P-R-E-Ž-I-Ť! Našťastie boli spracované informácie porovnateľne prehliadnuteľné. Tam, kde mozog nedisponoval dostatočnými informáciami, aby urobil isté rozhodnutie, prišli k nasadeniu prvé jednoduché „programy“, aby aj v prípade neistoty (napr. kamarát alebo nepriateľ?) bolo dosiahnuté rozhodnutie (bojovať alebo utiecť). Program našich predkov bol dobrý a zabezpečil až do našej prítomnosti zotrvanie nášho druhu.

Nanešťastie je svet našej prítomnosti nerovnomerne komplexný, ako ešte pred sto, tisíc alebo 100 tisíc rokmi. Zatiaľ čo aktuálne smartfóny majú viac počítacej kapacity ako Apollo 13 spred 40 rokov, musíme si my, ľudia vystačiť ešte stále s rovnakým softvérom. Nemôžeme sa teda čudovať, keď náš mozog občas vyprodukuje správu „error“ a mentálna strata dát ohrozuje taktiež náš majetok. Možno sa niektoré odchýlky nedajú korigovať, ale vedomosť o nich nám môže pomôcť lepšie prekonať nebezpečné situácie – momenty v ktorých je investor schopný urobiť „finančný nezmysel“.

V prípade ľudského mozgu vlastníme dva, sčasti konkurenčné a sčasti spolupracujúce softvérové systémy: jedna časť mozgu pracuje empiricky, bazíruje na faktoch, ale bohužiaľ pomalšie. Pričom druhá časť mozgu pracuje sekvenčne, rýchlo, ale bohužiaľ nepresne a niekedy povrchne.

Tieto malé programy, ktoré sú nasedené pri neistote, sa nazývajú heuristiky. Ak chýbajú detailné informácie, čas alebo motivácia, snaží sa náš mozog prostredníctvom týchto duševných skratiek s obmedzenými vedomosťami prísť k prijateľným riešeniam. Bohužiaľ môže pri tomto spôsobe hľadania riešenia vnímania a interpretácie informácií, ako aj pri ukladaní a vyvolaní, dôjsť k celému  radu systémovo-imanentných chýb. Množstvo týchto takzvaných kognitívnych skreslení zostáva väčšinou v nevedomí. Tento pojem sumarizuje tendencie alebo náchylnosti pri vnímaní, spomínaní, myslení a usudzovaní, ktoré sú väčšinou správne, občas ale môžu byť chybné.

Znalosť o našom „duševnom mŕtvom uhle“ je najúčinnejším liekom urobiť lepšie finančné rozhodnutia. Život sám o sebe ponúka množstvo nebezpečenstiev, kapitálové trhy nie sú výnimkou. Dôležité je preto mať svoje emócie pod kontrolou- hlavne strach a chamtivosť, koniec koncov emócie sú práve v turbulentných burzových časoch extrémne zlým poradcom. V tejto súvislosti by si mal investor zvoliť prístupy založené na pravidlách, kde atraktivita a sympatia nezohrávajú žiadnu úlohu. Kvantitatívne prístupy nechcú „mať pravdu“, ale presadzujú definované pravidlá a algoritmy. A tým pádom ochraňujú investora pred sebou samým.

 

Autorom je Jakub Křivan, MBA, C-QUADRAT Wealth management, board member SBEN

Súvisiace články

Aktuálne správy