oPeniazoch.sk, QZ Foto: TASR/AP;Convercent
Daňové podvody, emisné úpravy, falošné účty v bankách. S neetickým správaním sa firiem pomôže softvér zapojený do podnikovej digitálnej infraštruktúry. Od e-mailu až po register zmlúv sleduje a vyhodnocuje gigabajty údajov, nielen o zamestnancoch spoločnosti ale aj o transakciách. Počítačové algoritmy hľadajú každé podozrivé správanie.
"Nemôžeme vás vylepšiť, môžeme vám dať zrkadlo, aby ste sa pozreli, kým naozaj ste," hovorí Patrick Quinlan, zakladateľ etickej softvérovej spoločnosti s názvom Convercent. Jeho softvér vytvára firmám autoportrét, buď skutočný, alebo falošný. Autoportrét, ktorý si namaľujú vlastnými údajmi. Quinlan, bývalý člen americkej armády, ešte v roku 2012 tvrdil, že nemá v úmysle vytvoriť "etický softvér". Ale potom sa dozvedel viac o dodržiavaní právnych predpisov a uvedomil si, že väčšiu príležitosť ponúka kultivácia etiky. Ako sám hovorí podstatný je "odklon od zlého rozhodnutia. "
Podľa správy Forrester, veľké firmy už uplatňujú prísnejšie štandardy ako čo určujú regulačné orgány. V roku 2014 iba 2 % firiem z prieskumu EY využívali najpokročilejšie automatizované technológie na detekciu podvodov.
Dnes spolupracuje Convercent s viac ako 600 spoločnosťami, vrátane registrácie od takých firiem ako je Uber, Airbnb, Microsoft, Tesla, Under Armor či Kimberly-Clark. Conversent plánuje nahradiť dnešné často neústupné snahy o kontrolu dodržiavania pravidiel nasmerovaním silných algoritmov v údajoch spoločnosti, v snahe o vyčistenie ich firemného neporiadku.
Po desaťročia tu dominovala firemná kultúra. Dnes to už nestačí. Tlak trhu vytvára také etické firemné kultúry, ktoré priťahujú talenty a odstavujú súperov. Štúdie naznačujú, že viac etických spoločností prekonáva trh vyššou návratnosťou a nižšou volatilitou. "Myslím, že sa vo svete odohráva etická transformácia. Je to nahradenie regulačných orgánov súdom verejnej mienky. Táto etická premena je súčasťou digitálnej transformácie," myslí si Quinlan
Maurice Schweitzerová je profesorkou manažmentu na Pennsylvánskej univerzite, tvrdí, že hnacím motorom zmeny nie sú nové technológie, ale to, ako spoločnosť potrestá neserióznych hráčov. Pre manažérov je to teda niečo osobné.
Trest bol po celé desaťročia "prekvapivo nízky“, hovorí Schweitzerová. Korupcia malých a stredných podnikov mala len pominuteľný vplyv na cenu akcií. Zvyčajne to bolo oveľa menej, než čo priniesli akékoľvek „zlé“ zisky. Ako príklad uvádza Goldman Sachs počas finančnej krízy v roku 2008. Za klamlivú likvidáciu hypotekárnych cenných papierov s hypotekárnymi úvermi dostala pokutu vo výške 5 miliárd dolárov. Čo je to v porovnaní 30 miliardami ročných príjmov, keď sa navyše pokuta môže úplne zmazať po nejakom právnom kľučkovaní? Podľa Schweitzerovej sú viac ako firemné súvahy dôležití ľudia. Ich platy a kariérny rast. Kroky vedenia firmy môžu byť rozpitvávané pred miliónmi čitateľov na Twitteri, Facebooku a v tlači. "Pre generálnych riaditeľov je riziko etického prepadu veľmi, veľmi vysoké."
Mnoho spoločností, ktoré sa pokúšajú odstrániť úplatkárstvo, korupciu a podvody, používajú jasne stanovené pravidlá. Ale tieto sa jednoducho nedodržiavajú. Manažéri často ani nevedia, čo sa deje v celej organizácii. Ľudia sa uchyľujú k takýmto veciam, pretože sú nešťastní, alebo majú nejaký problém. Vy im v tom ale musíte zabrániť. Convercent spolu so svojimi konkurentmi, ako sú Navex a Metricstream, presúvajú reportovacie systémy do on-line prostredia. Firmy budú schopné vizualizovať modely pomocou zrozumiteľného jazyka a prediktívnych analytických nástrojov, ktoré v prvom rade vychádzajú z etických otázok. Potrebné údaje sa zbierajú za pomoci oddelenia ľudských zdrojov z prieskumov a podnikového účtovníctva, zmlúv, riadenia dodávateľského a pod. Softvér anonymizuje údaje aby boli splnené podmienky ochrany osobných údajov. Nakoniec dátové upozornenia môžu skončiť na stole priamo u členov dozornej rady. Quinlan tvrdí, že napríklad vo Wells Fargo by takto jasne videli model manažérov predaja, ktorý tlačil na zamestnancov, aby porušovali zákon. Mal by po ruke údaje, ktoré ale nikdy nezaznamenali, až kým sa škandál neprevalil.
Možno to všetko znie ako firemná anomália, kedy nevedomí zamestnanci po celý čas ani netušia, že ich niekto sleduje. Firmy už začínajú zbierať informácie ako je sexuálnu orientácia zamestnancov, ich politické preferencie , či iné osobné informácie, ktoré by právne neobstáli v iných kontextoch. "Je to nástroj, ktorý by mohol byť použitý pre dobro a zároveň aj ako Veľký brat," hovorí Schweitzerová. "Potrebujeme dohľad… niekoho, kto bude sledovať pozorovateľov.“
Technológia dnes u prekonáva mantinely dané regulačnými orgánmi. Výskumný pracovník Stanfordskej univerzity Michal Kosinski tvrdí, že dnešné algoritmy už dokážu odvodiť sexuálnu orientáciu, inteligenciu, politickú náklonnosť a dokonca aj kriminálne sklony tým, že sa jednoducho zoskenuje tvár konkrétnej osoby. Antidiskriminačné zákony síce presne definujú čo a ako, ale judikatúra o tom, ako zvládnuť diskrimináciu algoritmom je zatiaľ príliš tenký ľad. Kým nie sú dané jasné limity, čo firmy môžu a čo nemôžu robiť, keď získajú prístup ku takmer všetkým komunikačným a zamestnaneckým činnostiam a následne analyzujú textovú, hlasovú alebo vizuálnu komunikáciu.
Convercent tvrdí, že využíva len dáta, ktoré zákazníci zhromažďujúlegálne a opatrne sa pohybujú na novom území, aby zabezpečili súkromie a zároveň umožnili spoločnostiam vykoreniť „škodcov“. Ako to bude vyzerať pri neustále nových tokoch dát povedať nevedia. "Na to nemáme odpoveď, je to niečo, čo sa bude časom vyvíjať."
Convercent ale čelí aj inej etickej dileme. Pracuje pre spoločnosti ako je Phillip-Morris (závislosť na nikotíne), Zenefits (poisťovací podvod) a Uber (ani by sa to sem nezmestilo). Quinlan ale tvrdí, že to všetko sú v skutočnosti firmy s ktorými spolupracovať chcú. "Ak chcete pomôcť spoločnostiam zlepšiť sa, musíte pracovať s problematickými, tými, čo sa zaviazali k zmene. Môžeme povedať, že nemáme záujem o spoluprácu, alebo, že im pomôžeme dopracovať sa k zmene. Myslím, že im v tom pomôžeme," povedal Quinlan.
