oPeniazoch.sk, QZ Foto: thinkstock
Prežili sme už všeličo, tak prečo sú naše očakávania do budúcnosti opäť pohľadom cez ružové okuliare?
Položme si konkrétnu otázku. Ak by ste mali od 0-10 bodmi ohodnotiť svoj súčasný život, koľko by ste mu dali bodov?
A koľko by ste bodov udelili, ak by ste mali predpovedať svoj blahobyt v horizonte budúcich piatich rokov?
Väčšina ľudí dáva vyššie hodnotenie pri druhej otázkej než pri prvej. Podľa najnovšieho prieskumu ekonóma Angusa Deatona, držiteľa Nobelovej ceny, budete pravdepodobne sklamaní vašou budúcnosťou. Najmä ak ste mladí.
Deatonovu štúdiu uverejnil Národný úrad pre ekonomický výskum. Deaton v nej skúma, ako ľudia po celom svete z rôznych vekových skupín odpovedajú na vyššie uvedené otázky. Analýza je založená na údajoch zhromaždených od 1,7 milióna osôb v 166 krajinách od roku 2006 do roku 2016 v rámci ankety Gallup World. Jedným z najdôležitejších zistení, ako to zvýrazňuje aj Deaton je, že ľudia na počudovanie nestrácajú nádej. "Na celom svete prevláda ohľadom budúcnosti optimizmus," píše Deaton. "Napriek neustálym dôkazom o presnom opaku, ľudia sústavne, a celkom iracionálne predpovedajú, že v nasledujúcich piatich rokoch sa budú mať lepšie." Tento model nadmerného optimizmu prevláda vo všetkých oblastiach sveta.
Nasledujúci graf zobrazuje priemernú očakávanú mieru pohody pre rôzne vekové skupiny. Keď spomínané dve otázky položili vzorke ľudí vo veku 15-24 rokov, priemerné skóre pre súčasné blaho vychádza na 5,5. V prípade druhej otázky, o očakávanom blahobyte o päť rokov, je už priemerné skóre 7,2. Ak sa pozrieme na vzorku ľudí vo veku 25 až 34 rokov, tí sú v súčasnosti menej spokojní so svojim životom, priemerné skóre je v tejto kategórii 5,3.
Bohužiaľ, nie je pravdepodobné, že by tieto predikcie do budäcna boli správne. Deaton si je vedomý, že jedným z problémov jeho analýzy je, že zozbierané údaje predstavujú len momentálny pohľad na vec. Možno, že mladí ľudia majú pravdu a budú sa mať o desať rokov lepšie ako ľudia, ktorí sú teraz od nich o päť rokov starší. Je to však nepravdepodobné. Ekonóm Hannes Schwandt analyzoval odpovede Nemcov, ktorí predpovedali spokojnosť so životom o päť rokov. Následne ich o päť rokov znova oslovil rovnakou otázkou. Zistil, že títo ľudia veľmi preceňovali svoju budúcu spokojnosť so životom.
Ale prečo sú naše očakávania tak preceňované?
Deaton si myslí, že jednou z možností je, že máme tento nadmerný optimizmus v sebe biologicky zakomponovaný. Jednoducho musíme veriť, že budúcnosť bude lepšia ako súčasnosť, inak by sme neboli motivovaní, aby sme prežili. Optimistické skreslenie môže byť súčasťou normálneho zdravého mozgu," píše. Tiež si myslí, že keď sa ľudí pýtajú na budúcnosť, majú tendenciu sústrediť sa na to, čo by sa v ich životoch mohlo zlepšiť a nie na to, čo by sa mohlo zhoršiť. Máme tendenciu rozmýšľať o našom vysnívanom bývaní, alebo dokonalom imaginárnom partnerovi a nie o možných problémoch týkajúcich sa dlhov, či možnom rozvode.
Deaton a Schwante zistili, že tak ako starneme, aj naše ilúzie o budúcom šťastí klesajú. Na rozdiel od príliš optimistických dvadsiatnikov, ľudia v 50-ke sú už len mierne optimistickejší ohľadom svojej budúcnosti. Zdá sa, že tým, ako starneme, ako by sme začali chápať, že budúcnosť bude pravdepodobne vyzerať veľmi podobne ako súčasnosť.
