Keď ľútosť prehlbuje straty: Investovanie nie sú len zisky, chyby si musíte vedieť priznať

, SeeItMarket;eZonomics;WealthOfCommonSense Foto: SITA/AP;thinkstock

Investovanie to nie sú len zisky, ale aj straty. Akokoľvek sa vám straty hnusia, musíte si chybu včas priznať a hasiť, kým sa dá. Pohľad do spätného zrkadla a dodatočné vyhodnocovanie toho, čo sa malo urobiť inak, už nedáva zmysel.

"Väčšina investorov sa orientuje iba na zisky, ale nesústredí sa na riziko toho, koľko je možné stratiť," to sú slová Setha Klarmana, jedného z najúspešnejších manažérov hedžových fondov, ktorý je vďaka svojim úspechom prirovnávaný k Warrenovi Buffettovi.

Inými slovami stratégia na dosahovanie čo najväčších ziskov v priebehu býčích trendov nestačí. Rovnako dôležitá je stratégia na obmedzovanie strát v obdobiach prepadov. Trafiť sa do začiatku aj konca medvedieho trendu je samozrejme prakticky nemožné, ale ide predovšetkým o to, uvedomiť si dôležitosť minimalizovania strát.

Vezmime si dvoch investorov. Obaja štartujú s tisíckou, ale prvý stratí v prvom roku 15 % a v každom ďalšom roku zarobí 10 %. Druhý zarába od začiatku každý rok 10 %. A výsledok? Po 40 rokoch bude rozdiel v ich majetku vyše milióna dolárov. Na prvý pohľad je to obrovský rozdiel. Avšak z tohto príkladu vyplýva niečo úplne iné. A síce, že prvotná strata o určité percento a následný zisk o rovnaké percento nevedú k nule, ale k celkovej strate. Pri nižších stratách možno rozdiel nie je natoľko výrazný, ale čím väčšia je strata na začiatku, tým dlhšie musí investor zarábať na to, aby sa dostal na nulu.

Problém ale je, že len málokto so stratami počíta. Na podobnú tému sa zameral výskum ING. Investorom v ňom položili otázku, či by boli ochotní predať svoju investíciu, ak by generovala straty. 64 % respondentov odpovedalo, že nie a 36 %, že áno. Dôvodom, prečo väčšina investorov nie je ochotná včas predať svoje stratová aktíva, je tzv. averzia k strate. V behaviorálnej ekonómii sa to vysvetľuje tým, že obyčajní ľudia sa nedokážu pozerať na straty rovnakou metrikou ako na zisky. Kým v oblasti ziskov prevláda averzia k riziku, v oblasti strát riziko naopak vyhľadávame. Inými slovami, keďže ľudia neznášajú straty, budú ochotní podstúpiť neprimerané riziko za možnosť straty vyrovnať. Tým sa však paradoxne často vytvárajú ďalšie a ďalšie straty.

Ľudia si často odmietajú pripustiť, že urobili zlé rozhodnutie, a pri rozhodovaní im tak robí problém ignorovať tzv. utopené náklady, ktoré už boli raz vynaložené, napríklad na nákup investície. Hovorí sa o tzv. averzii k ľútosti, kvôli ktorej sa zdráhame realizovať straty, čím by sme si vlastne priznali svoje chyby. Občasné chyby sú ale neoddeliteľnou súčasťou investovania. Vopred nie je možné vedieť, ako výrazne a akým spôsobom jednotlivé rozhodnutia ovplyvnia celkový výsledok. Mnoho investorov už neskoro rozmýšľa nad tým, čo mohli so svojimi peniazmi urobiť inak.

Psychológ David E. Bell o tom kedysi napísal knihu Regret in Decision Making Under Uncertainty. V rámci svojej štúdie dal ľuďom v lotérii na výber dve možnosti. Prvou bola možnosť všetko alebo noč. Buď vyhrajú 10 000 dolárov, alebo prídu o všetko. Druhá možnosť garantovala výhru 4 000 dolárov. Tí, ktorí si vybrali prvú možnosť, nakoniec ľutovali, že boli príliš chamtiví. Tí, ktorí si zvolili druhú, ľutovali, že si nevybrali možnosť vyhrať 10 000 dolárov. Ide o klasické uvažovanie tých, ktorí sú dlhodobo neúspešní.

Aj v investovaní sú vždy rozhodnutia, ktorého by sa dali spätne oľutovať. Niekedy predávate akcie príliš skoro a sledujete, ako po predaji ďalej rastú. Inokedy zase držíte pozíciu príliš dlho a dívate sa ako vám poklesy ukrajujú z peňazí. A do tretice investície, ktoré ste nikdy nerealizovali, ale ktoré by viedli k vysokým ziskom. Vždy je priestor na špekulácie, čo sa dalo urobiť inak. Vytvoriť ideálne portfólio, dosiahnuť optimálnu alokáciu aktív a trhovú rovnováhu, načasovať ideálne nákupy a predaje, je totiž prakticky nemožné. Tieto otázky sa pritom najčastejšie vynárajú počas korekcie trhu. Investori prepadajú klamu spätného hodnotenia (hindsight bias) a hovoria si, že to predsa všetko po celý čas dobre vedeli.

Keď sa začínajú objavovať straty, prichádzajú na rad teórie, ktoré nedávajú zmysel. Každý potrebuje nejaké šablóny, ktoré predstavujú istotu v časoch, keď záruka na trhoch kriticky chýba.

Žiaľ, o budúcnosti nevieme o nič viac v čase, keď trhy klesajú, než v čase, keď rastú. Ben Carlson zo spoločnosti Ritholtz Wealth Management ponúka niekoľko rád, ktorými by sa investori mali riadiť, aby sa podobným chybám vyhli.

1. Diverzifikovať
Najlepšia cesta, ako investovať do najvýnosnejších titulov. Koncentrované portfólio môže viesť k výnimočným výsledkom, ale len diverzifikácia zaručí to, že vám neujdú tie najlepšie akcie.

2. Všetko si písať
Keď si budete zapisovať svoje investičné rozhodnutia a argumenty, ktoré dnes hovoria v ich prospech, v budúcnosti si môže overiť, čo vá sk takýmto rozhodnutiam viedlo. Dokážete sa vďaka tomu vyvarovať neuvážených ťahov, ktoré mnohokrát stoja nemalé peniaze.

3. Nechať to tak
Určite sa objaví investícia, počas ktorej je najlepšie nerobiť nič, teda ani nereagovať na krátkodobé pohyby na trhu. Na jednej strane to môže pôsobiť zvláštne, nechať svoje peniaze len tak napospas osudu. Ale na druhej strane to môže byť veľmi oslobodzujúce.

Súvisiace články

Aktuálne správy