oPeniazoch.sk, NKH;Guardian;the local Foto: KTH;YT/Bloomberg;SITA/AP
Švédi, ktorí sa za päť rokov chcú sať úplne bezhotovostnou spoločnosťou, sa vzdávajú bankoviek a mincí rýchlejšie ako ktokoľvek iný. Tento jav má korene v zákonoch, technológiách a kultúre krajiny. Ale k rozhodnutiu dopomohla aj jedna celkom triviálna vec.
Škandinávska krajina s 10 miliónmi obyvateľov zaznamenala v poslednom desaťročí sériu veľkých lúpeží. Podľa prezentácie Niklasa Arvidssona, docenta na KTH Royal Institute of Technology v Štokholme, bola jedna z najodvážnejších tá z roku 2009. Pomocou helikoptéry sa vtedy ozbrojený gang zmocnil švédskych korún za asi 5 miliónov dolárov z distribučného skladu v južnej časti Štokholmu. Polícia bola ochromená, nemohla zavolať posilu, pretože v hangári pre vrtuľníky ležala taške označená ako bomba. V okolí skladu boli rozmiestnene ostré predmety, ktoré bránili v snahe priblížiť sa k miestu činu autami. "Nikdy som nezažil niečo podobné," povedal vtedy policajný hovorca Kjell Lindgren. Počas lúpeže neboli zranení žiadni zamestnanci. Vyšetrovatelia uviedli, že zlodeji mali na hlavách masky počas 20-minútového prepadu a boli vyzbrojení automatickými zbraňami a výbušninami. V štokholmskom sklade sa sústreďuje hotovosť, ktorá sa prepravuje do bánk a bankomatov po celom Švédsku.
V roku 2006 bolo medzinárodné letisko v Göteborgu čiastočne uzavreté, keď maskovaní muži uzavreli bránu v čase nakladania batožiny do lietadla. Ich záujem pútala debna plná cudzej meny vo výške 7,8 miliónov švédskych korún. Pred štyrmi rokmi prebehla podobná lúpež na letisku Arlanda v Štokholme, keď zamestnanci nakladali do lietadla cudziu menu za 43 miliónov korún.
Zločinci sa však stále viac zameriavali na autobusy po tom, ako v krajine v roku 2006 zaviedli cestovné vo výške 20 korún (okolo dvoch eur), čo znamenalo, že autobusy budú jazdiť s vyšším objemom hotovosti. Odbory, znepokojené bezpečnosťou vodičov, požadovali, aby sa v autobusoch hotovosť nepoužívala. Vláda im vyšla v ústrety.
Okrem prepadov si pozornosť vyžiadal škandál spoločnosti Panaxia, jednej z najväčších firiem na prepravu peňazí v krajine. Firma v roku 2012 podala návrh na vyhlásenie konkurzu. Milióny korún údajne "zmizli". Krach by spôsobil, že niektorí maloobchodníci si nebudú vedieť zabezpečiť prepravu hotovosti bez väčšieho rizika lúpeže.
Samozrejme, to je len zopár príkladov a v skutočnosti Švédi prijali elektronické platby aj z mnohých iných dôvodov, ktoré sú oveľa menej známe. Banky vyvinuli svoju počítačovú infraštruktúru v šesťdesiatych rokoch, aby podporili priamy vklad pre mzdy zamestnancov. Súhlasili s tým, že nebudú účtovať poplatky za vyberanie týchto peňazí. Podľa Arvidssona sa tým v podstate odstránila potreba nejakej manipulácie s hotovosťou, ktorá sa začala v 80. rokoch postupne vyraďovať z obehu.
Existuje aj právny základ prečo Švédsko končí s hotovosťou. Obchodné právo tohto národa je jedinečné, umožňuje obchodníkom legálne obísť zákon centrálnej banky, podľa ktorého musia akceptovať platbu švédskou korunou. Ak si obchodník svoju prevádzku označí oznamom, že neprijíma hotovosť, čo mnohí aj robia, potom sa predpokladá, že jej zákazníci uzavreli právnu dohodu, ktorá v podstate umožňuje len elektronické platby, uviedol Arvidsson. "V mnohých krajinách nič také neuvidíte, je to dôležitý dôvod, prečo záujem o hotovosť tak rýchlo klesá."
Aby toho nebolo málo, ešte je tu firma Swish, ktorá od roku 2012 spája mobilné telefónne číslo používateľa s jeho bankovým účtom. Zákazníci môžu v reálnom čase presunúť peniaze z jedného bankového účtu na druhý (osoba osobe) a ako Arvidsson hovorí, asi 70 % ľudí starších ako 15 rokov túto službu bežne využíva. Vzhľadom na nastúpený trend, obchodníci už nebdú chcieť mať žiadne náklady na manipuláciu s hotovosťou, čo by podľa profesora mohlo znamenať, že do marca 2023 by sa Švédsko mohlo stať prakticky bezhotovostné.
To však nie je všeobecný globálny trend. Očakáva sa, že počet bankoviek v obehu po celom svete by podľa výskumu spoločnosti Smithers Pira mal rásť približne o 5 % ročne. To robí zo Švédska niečo ako testovaciu krajinu, kde môžeme pozorovať čo sa stane, keď zo života ľudí úplne zmizne hotovosť. Riksbank v krajine skúma, či by nebolo vhodné vydávať digitálnu menu, e-kronu. Zatiaľ sa nevie, či by takáto mena využívala architektúru podobnú kryptomenám ako je bitcoin, či by bola podobným druhom digitálnuch peňazí, alebo nie. A zatiaľ čo elektronické platby sú preukázateľne bezpečnejšie než držanie fyzickej hotovosti, stále existujú otázky o tom, čo sa stane počas krízy, či závažných atakov na počítačové servery. Ľudia, ktorí žijú v odľahlých regiónoch alebo sú menej zdatní čo sa týka novších technológií, môžu byť v bezhotovostnej spoločnosti znevýhodnení.
Zatiaľ sa o týchto otázkach živo diskutuje, pričom ale náklady na udržanie toho, čo zostalo zo švédskej hotovostnej infraštruktúry, sa stále zvyšujú. Švédsko vie, rovnako ako zvyšok sveta, že v bezhotovostnom svete musí posilniť obranu proti bankovým lupičom budúcnosti, ktorí už nekradnú pomocou nálože a vrtuľníka.
