oPeniazoch.sk, pragcap Foto: SITA/AP;thinkstock
Je to mýtus numero uno. Irónia samotného slova, ktorým sa snažíme opísať to, čo robíme, keď investujeme. V podstate väčšina z nás vlastne ani neinvestuje, keď kupuje akcie a dlhopisy. V skutočnosti iba prerozdeľuje svoje úspory. Možno sa to zdá nepodstatné, ale je to dôležité v súvislosti s tým, ako budeme vytvárať svoje portfóliá.
V ekonomike je slovo investícia definované ako použitie finančných prostriedkov za účelom ich zhodnotenia. Ak by sme chceli použiť túto definíciu na opis nákupu akcií a dlhopisov, asi by bolo vhodnejšie použiť koncepciou "šetrenia" než "investovania".
Ak máte nejaký príjem, ktorý nevyužijete, jednoducho ušetríte. Ak použijete časť vašich príjmov na nákup jedla, vynakladáte ich na bežnú spotrebu. Ale ak ste podnikateľ, ktorý vlastní obchod s párkom v rožku a kúpite si stroj, potom ste sa výdavkom pokúsili zvýšiť vašu budúcu produkciu. Ak váš obchod bude mať mnoho spokojných zákazníkov, firma môže získať kapitál, aby mohla investovať do viacerých strojov. Môže dokonca za tým účelom vydávať akcie alebo dlhopisy, ako nástroje na financovanie investičných výdavkov spoločnosti. Ale keď sa tieto akcie obchodujú na sekundárnom trhu ako je burza, už nič nefinancujú. Jednoducho sa vymieňajú medzi kupujúcim a predávajúcim za cenu, na akú si firmu cenia.
Vtip je v tom, že emisia a výmena týchto akcií môže financovať budúce investície, ale nie je skutočnou investíciou. Ide o prerozdelenie úspor (nevyužitý príjem), ktorým sa financujú investičné výdavky. Keď si kúpite akcie spoločnosti Apple, nevyužívate ich na budúcu produkciu. Prerozdeľujete svoje úspory z hotovosti na akcie. Ale ak kúpite akcie v prvotnej ponuke, potom ste prerozdelili svoje úspory tak, že ich firma následne môže minúť na budúcu produkciu.
To je dôležitý rozdiel, pretože "investovanie" prináša rýchly zisk, zatiaľ čo rozdelenie úspor je dosť nudné a odráža oveľa konzervatívnejšiu snahu. Koncept prerozdeľovania úspor je presne to, čo väčšina z nás robí, keď hľadáme rast a ochranu našich ťažko zarobených úspor, alokáciou na finančných trhoch. Mnohí "investori" by sa mali zamyslieť, a nenechať sa presvedčiť, že oni sú tí vyvolení, kto dokáže poraziť trh. Namiesto toho by mali prerozdeliť svoje ťažko získané úspory spôsobom, ktorý bude pravdepodobne lepšie slúžiť ich skutočným dlhodobým finančným cieľom.
Dnešný akciový trh často pripomína kasíno spolu s príbehmi o ľuďoch, ktorí vďaka nemu zbohatli. Väčšinou sú to však príbehy niekoľkých šťastlivcov, zatiaľ čo veľká väčšina ľudí, ktorí sa pokúšajú obchodovať, sú trpezliví a menej úspešní. To sú sporitelia hľadajúci rôzne triedy aktív, v ktorých môžu držať svoje úspory, aby dosiahli rôzne finančné ciele. Skutočnými "investormi" sú ľudia, ktorí začínajú podnikať a skutočne rozdeľujú kapitál za účelom zabezpečenia budúcej produkcie. To je dôležité pochopiť, pretože nákup akcií na sekundárnom trhu môžete vnímať ako miesto, kde sa "bohatne" alebo kde sa "investuje".
V priemere sa na akciovom trhu vytvára skutočná reálna návratnosť (to je po zdanení, poplatkoch a započítaní inflácie) približne 6,75 % v dlhodobom horizonte. Takže, ak ste mladý ašpirujúci "investor", ktorý si vyčlení 10 000 dolárov na S&P 500 vo veku 25 rokov, môžete po 30 rokoch očakávať, že budete mať 70 000 dolárov. Ale to nie je to, čo si pod pojmom plán zbohatnutia predstavovali, však? Je to mýtus, že akciový trh je miestom, kde zbohatnete, skôr naopak. Príkladom môže byť dlhopis, ktorý má splatnosť 10 rokov a výnos 2 % ročne. Samozrejme, cena tohto dlhopisu sa bude meniť, pretože obchodníci sa pokúsia odhadnúť, aká je súčasná hodnota jeho budúcich peňažných tokov, ale počiatočná matematika je stále rovnaká. Tento dlhopis nemôže v priemere zaplatiť viac ako 2 % ročne počas jeho 10-ročného obdobia života. Môžete sa pokúsiť načasovať tento nástroj a hádať, kedy je podhodnotený alebo nadhodnotený, ale nemôžete zmeniť skutočnosť, že ide o nástroj, ktorý môže vyplatiť len 2 % ročne. Bohužiaľ vieme, že hádanie "hodnoty" týchto nástrojov môže byť veľmi ťažké, aktívni investori majú okolo 13 % úspešnosť. Nie je to nemožné, ale vaše šance sú minimálne. Akciový trh je ešte menej predvídateľný ako trh s dlhopismi, takže zatiaľ čo v priemere sa vypláca vyšší ročný kupón, je stále neuveriteľne ťažké "poraziť trh".
Všetci chceme dosiahnuť čo najviac výnosov s čo najmenším rizikom. Existuje niekoľko drsných skutočností, ktoré sa objavujú ruka v ruke so snahou dosiahnuť tento vznešený cieľ. Prvým problémom je, že sa pokúšame akceptovať väčšie riziko v snahe prekonať už aj tak veľmi rizikovú alokáciu aktív. Rovnako dôležité je, že portfólio manažéri sú náchylní na inú úroveň rizika, ktorá už môže byť v rozpore so spôsobom, ako ho vnímajú zákazníci. Môže to mať za následok konflikt záujmov medzi manažérom a zákazníkom čo zvyčajne vedie k slabému výkonu, vyšším poplatkom a vyšším daniam.
Bez ohľadu na to, ako definujete "trh", dosahovanie nadmernej návratnosti je neuveriteľne ťažké. V skutočnosti 87 % aktívnych investičných manažérov nedokázalo v dlhodobom horizonte poraziť svoje benchmarky. Pokúsiť sa poraziť trh nie je ťažké z dôvodu, že by bolo "aktívne" riadenie dobré alebo zlé. Je to jednoducho dané matematikou. Celkovo tvoríme trhový výnos. Takže ak je výnos na trhu v priemere 10 %, potom ešte treba zaplatiť poplatky a dane. Nikto si nepripíše 10 % návratnosť benchmarku, takže je to od začiatku nereálne kritérium. Inými slovami, musíte v priemere vygenerovať o niekoľko percent viac, ak sa chceme dostať na výnos 10 %. A čím aktívnejší ste, tým viac musíte znášať poplatky aj dane. V takomto pohľade je "aktívne" riadenie nevyhnutne zlé. Vysvetľuje však, prečo je dosiahnutie hypotetickej návratnosti na pravidelnom základe skutočne ťažké .
Najväčším problémom pri pokuse o "porazenie trhu" je, že nikto z nás vlastne nepotrebuje poraziť trh. Určite by bolo pekné vytvárať konzistentné nadmerné výnosy, ale väčšina alokátorov aktív chce len generovať výnos, ktorý bude v súlade s ich dlhodobými finančnými cieľmi. To zvyčajne znamená generovanie výnosu, ktorý prevyšuje infláciu a nevystavuje vás nadmernej negatívnej volatilite. Či tento návrat presahuje váš benchmark nie je až tak dôležité. Je dôležitejšie, aby ste sa zamerali na vhodný typ výnosu pre dosiahnutie vášho osobného finančného cieľa, nie aby ste sa nevyhnutne museli mať tie najvyššie výnosy.
Pri pokusoch poraziť trh môže naraziť na najrôznejšie problémy, ktoré vytvárajú konflikty medzi finančnými cieľmi a alokáciou aktív. A zatiaľ, čo rozdelenie aktív je nevyhnutne aktívnym úsilím, mali by sme si uvedomiť, nakoľko ste aktívni. Aby ste si nestanovovali kritériá a ciele, ktoré by boli v rozpore s primeranými cieľmi.
Keďže indexové fondy sa dostávajú do pozornosti vďaka nízkym poplatkom a lepšej výkonnosti, čoraz viac správcov mení spôsob, akým si účtujú poplatky. A tak sa objavujú aj lacnejšie aktívne spravované fondy, ktoré si účtujú poplatok za správu na úrovni jedného percenta, ale v podstate ide o predaj nízkonákladových indexových fondov.
Vo financiách by sa dalo povedať, že jedinou istotou v dlhodobom horizonte sú inflácia a dane. Infláciu ovládnuť nedokážete, ale koľko zaplatíte na daniach a poplatkoch pod kontrolou mať môžete. Hoci mnohí nepochybne vedia, prečo musia využiť profesionálnu pomoc pri alokovaní a udržiavaní svojich investičných stratégií, rozhodne by ste sa nemali nechať nalákať do vysokého poplatku vo vidine, že takto dostanete niečo navyše. V dnešnom svete existuje toľko úžasných dôkazov o tom, že môžete získať viac, aj keď je niečo úplne zadarmo.
