Vyspelé ekonomiky sa vracajú do normálu, alebo sme opäť na pokraji spľasnutia bubliny?

Diskusia 3  
Vyspelé ekonomiky sa vracajú do normálu, alebo sme opäť na pokraji spľasnutia bubliny?
Zdroj: HOR
Foto: TASR/AP;SITA/AP


27. 2. 2018 - Keď začiatkom februára index Dow Jones zaznamenal jeden z rekordných prepadov v rámci jedného obchodovacieho dňa a krátko po svojom pobyte na najvyššom vrchole 26.616 bodov zostúpil na 23.860, šírila sa médiami zmiešaná nálada medzi panikou, upokojovaním a rozumnými komentármi. Dnes je index niekde na úrovni 24.780 bodov a život ide ďalej, bez vážnejších následkov pre širší okruh účastníkov.

Stále si však môžeme klásť otázku, či bola v tých dňoch burza opäť raz len obeťou algoritmov v počítačoch obchodníkov, brokerov a bánk, alebo sa skutočne niečo vážne začalo prejavovať?

Stav fundamentálnych ukazovateľov americkej ekonomiky hovorí, že hospodárstvo rastie, dlhodobo klesá počet nezamestnaných osôb a Fed predpokladá, že HDP v roku 2018 porastie niekde okolo 4 %. Aj investori svojim správaním do veľkej miery naznačujú, že veria v pokračujúce postupné oživenie ekonomiky. Príkladom môže byť pohyb vo výnose 10 ročných amerických treasury bondov, kde výnosy mierne narástli z 2,4 na 2,8%. To by hovorilo o očakávaní mierneho rastu úrokových sadzieb u investorov.  

Vyspelé ekonomiky sa vracajú do normálu, alebo sme opäť na pokraji spľasnutia bubliny?

Pri pohľade mimo USA, tiež môžeme hovoriť o optimistických signáloch, ktoré vysiela svetové hospodárstvo. Pozerajúc sa na budúce odhadované ceny ropy cez futures kontrakty, môžeme povedať, že obchodníci vidia jej cenu o rok, v marci 2019 niekde medzi 57 – 58 USD za barel. A aj v iných krajinách sa zamestnanosť vyvíja pozitívne, nemecká ekonomika zaznamenala rekordný prebytok a ázijské krajiny by mali tiež rásť niekde v rozpätí 6 – 6,3%.

Je však optimistický výhľad úplne jasný?

Pre akciové trhy bola počas roka 2017 význačná nízka volatilita. To znamená, že trh nezaznamenával prudké krátkodobé výkyvy a rastová krivka bola skôr rastovou priamkou. Odborníci si tento fakt vysvetľujú ako dôsledok politiky kvantitatívneho uvoľňovania (QE). V časoch, keď centrálne banky uplatňovali politiku QE, umožnili väčšiemu publiku lacno si požičať v bankách prostriedky, ktoré boli následne vložené do obchodovania na burze cenných papierov. Investori, ktorí si pomerne lacno požičali, hľadali vyššie výnosy a čím viac ich vstupovalo na trh, o to viac rástli ceny akcií (zákon dopytu a ponuky).

Vyspelé ekonomiky sa vracajú do normálu, alebo sme opäť na pokraji spľasnutia bubliny?

Koncom januára si však pravdepodobne viacerí takýto hráči povedali, že do Fedu prichádza nový guvernér a „nová metla dobre metie“. Investori nadobudli dojem, že od slov prejde Federal Reserve k činom a oznámi zvyšovanie sadzieb. Ukončenie politiky QE a čoraz častejšia debata o raste sadzieb ich zrejme pohla smerom k predaju svojich akcií, čím zrealizovali zisky a mohli vrátiť úvery bankám.

S novou daňovou legislatívou prezidenta Trumpa sa ekonomika USA zrejme ešte rýchlejšie roztočí a sprievodným javom môže byť „konečne“ aj inflácia. Špekuluje sa len o tom, aká vysoká a ako rýchlo bude rásť. Obchodníci s cennými papiermi si už dnes nejakú mieru inflácie vkladajú do svojich vzorcov a rovníc, nevedia však presne jej hodnotu. Bude zaujímavé pozorovať, či vďaka tomu nastane väčšia volatilita, ktorú sme spomínali na začiatku článku.

Aký záver si môžeme z uvedeného spraviť?

Opatrnejší investori si pripravujú  zázemie pre prípad rýchlejšieho nástupu zvyšovania sadzieb a hovoria o privysoko ocenených aktívach. Investori s býčou povahou na druhej strane stále vidia dobré podmienky na rast trhov a len vítajú trochu života na burze.