oPeniazoch.sk, QZ Foto: TASR/AP
Svetová banka uprednostňuje krajinu pred ľuďmi. Tak by sa dala v krátkosti zhrnúť správa Global Economics Prospects 2018.
V správe sa kladie veľký dôraz na rast hrubého domáceho produktu (HDP) – hodnoty všetkých tovarov a služieb, ktoré krajina produkuje v danom roku. Je to základný makroekonomický ukazovateľ, ktorým meriame celkovú ekonomickú činnosť krajiny. V prvom odseku sa uvádza, že "odhad rastu globálneho HDP sa zvýšil z 2,4 percenta v roku 2016 na 3 percentá v roku 2017." Na druhej strane je tabuľka s prognózami rastu HDP, ktoré vo všeobecnosti vyzerajú pre rok 2018 veľmi dobre.
Skutočnosť, že rast HDP je hlavným menovateľom správy Svetovej banky, je nezmyselné. Celkový ekonomický rast krajiny predsa nie je dôležitý. Dôležité je to, či ľudia žijúci v tej-ktorej krajine, sú stále bohatší. Vyhlásenie, že svetový HDP v roku 2017 vzrástol o 3 %, ignoruje skutočnosť, že svetová populácia každoročne rastie o 1,2 %.
Namiesto toho, aby správa hovorila o 3 % raste HDP mala Svetová banka operovať s číslom iným. A síce, že HDP vzrástol o približne 1,8 % na obyvateľa. Bohužiaľ, štatistiky na obyvateľa sú takmer zabudnuté v rozmýšľaní Svetovej banky. A nie je to jediná organizácia, ktorá opakovane robí túto chybu. Kľúčové inštitúcie ako Medzinárodný menový fond, alebo Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, dávajú najvyššiu prioritu miere celkového rastu HDP.
V krajinách, kde populácia nezvyšuje, je rozdiel medzi rastom HDP na obyvateľa a celkovým rastom HDP minimálny. Ale pre krajiny s rýchlo rastúcim počtom obyvateľov, ako napríklad v Afrike a južnej Ázii, môže byť rast HDP veľmi zavádzajúci. Napríklad v roku 2016 malo 24 krajín pozitívny celkový rast HDP, ale negatívny rast HDP na obyvateľa. Napríklad ekonomika Afganistanu vzrástla celkovo o 2,2%, ale klesla o 0,5% na obyvateľa.
Nasledujúca tabuľka zobrazuje celkový rast HDP v porovnaní s rastom HDP na obyvateľa v deviatich najľudnatejších krajinách sveta. Miera rastu je pomerne podobná v krajinách ako Rusko a Brazília, kde je rast obyvateľstva nízky, ale v miestach ako Pakistan a Nigéria je rozdiel veľký.
Zdôrazňovanie rastu HDP na obyvateľa a nie celkového rastu HDP je len začiatok. Ešte lepším krokom by bolo, keby sa Svetová banka viac zamerala na medián príjmu domácností a nie na HDP na obyvateľa. Keď viete, že HDP na obyvateľa v krajine rastie, nedá sa automaticky vyhlásiť, že priemerný obyvateľ sa má lepšie. Všetok tento rast by sa mohol sústrediť do malej skupiny už bohatých ľudí. Medián príjmu vám napovie viac, ako je na tom väčšina ľudí.
Banka má dobrý dôvod na to, aby sa nezameriavala na príjmový medián. Ten sa totiž vypočítava oveľa ťažšie ako priemerné hodnoty na osobu. HDP na obyvateľa možno získať z agregovaných štatistík spotreby a investícií. Priemerný príjem domácnosti sa dá vypočítať len prostredníctvom nákladných domácich prieskumov, ktoré v mnohých krajinách pravidelne ani neprebiehajú. Nižšie uvedený graf ukazuje, nakoľko odlišný môže byť rast mediánu príjmov domácností od HDP na obyvateľa.
Rast HDP sa napriek spomenutému nedá považovať za úplne zbytočnú štatistiku. Dáva nám informáciu o tom, nakoľko dôležitá je tá-ktorá krajina pre globálnu ekonomiku, či napovedá o vyhliadkach na obchodovanie medzi jednotlivými národmi. Napriek tomu, nie je to tak dôležité číslo, aby sme ho v každej predpovedi, či štatistike dávali na prvé miesto.
