oPeniazoch.sk, QZ Foto: TASR/AP;YT/BBC;CGTN Africa
Svet, najmä na vyspelých trhoch, už dávno nabral smer k bezhotovostným finančným službám. Mohlo by sa zdať, že to má zmysel aj pre rozvíjajúce sa ekonomiky, ale ukázalo sa, že pobočky bánk sú aj naďalej preplnené a fronty sa tvoria aj pri bankomatoch.
Kedykoľvek potrebuje Oghenefega Otitifore hotovosť, musí sa vybrať k bankomatu. V jej bydlisku, v Okaro, len niekoľko kilometrov od Lagosu, sú len dva bankomaty. Pred jedným sa neustále tiahne dlhý rad a hotovosť sa rýchlo minie a na druhom visí oznámenie, že je mimo prevádzky. Namiesto toho si ide pre hotovosť do obchodu. Takéto obchody vyrastajú ako huby po daždi, fungujú ako alternatívy k bankomatom.
Samozrejme, „normálnejšou“ možnosťou by bolo navštíviť banku, ale najbližšia je vo Fagbe, vzdialenom štyri a pol kilometra. Ale pri hustej premávke a strašných cestách sa môže 23-minútová jazda autom pretiahnuť na hodiny. "Vzhľadom na absenciu alternatív, si tieto obchody účtujú neúnosné úroky, keď potrebujete peniaze najviac," hovorí.
Tieto firmy vznikli len v posledných rokoch. Najskôr zaskakovali za bankomaty čerpacie stanice, neskôr sa začínajú objavovať fronty pred obchodmi, ktoré ponúkali "cashback". Prvá vlna obchodov nahradzovala služby ponúkané bankami, dokázali ste si predplatiť káblovú televíziu, zaplatiť za elektrinu, či internet. Ale čoskoro sa vytvoril nový trh a teraz mnohé obchody zabezpečujú pre zákazníkov výber hotovosti, avšak s poplatkom vo výške 10 až 15 % z vyberanej sumy. Nie je to nič nezvyčajné, aj vo Veľkej Británii, či USA nájdeme podobné služby a aj na vyspelých trhoch, kde je viac regulácie, sú tieto obchody často obviňované zo zneužívania najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva. Rozdiel je však v tom, že kým na vyspelých trhoch existujú aj alternatívne možnosti, pre chudobných v Nigérii veľa iných možností niet.
V roku 2005 Charles Soludo, bývalý guvernér nigérijskej centrálnej banky (CBN), obhajoval politiku bezhotovostného bankovníctva. Bolo ľahké pochopiť, prečo to bolo pre neho prioritou. Bankové haly boli neustále preplnené a vláda míňala veľa peňazí na to, aby nahradila poškodené a opotrebované bankovky. Vláda len ťažko mohla kontrolovať peniaze, ktoré vstupujú a opúšťajú ekonomiku. Lenže situácia sa nezmenila, aj dnes sú bankové haly preplnené a pred bankomatmi sa to vyzerá tak, ako keby rozdávali hotovosť zadarmo. Ale prečo sa nič nezmenilo?
V niektorých ohľadoch sa veci menia, ale pomaly. Objavili sa digitálne platby Paga, väčšina stredných a veľkých bánk zaviedla mobilné aplikácie, ktoré umožňujú platby a peňažné prevody medzi osobami. Ale stále pretrváva silná požiadavka na hotovosť.
Michael Nwidobie prednáša o financiách na univerzite Caleb v Lagose. Nemyslí si, že absencia bankomatov v určitých oblastiach je výsledkom zlých politík zavedených centrálnou bankou. "Zvláštna politika Sanusi Lamido Sanusi, guvernéra centrálnej banky v roku 2009, pozastavila rozširovanie siete bankomatov. Obmedzil ich výhradne na priestory bánk, čo znamenalo, že bankomaty mimo areálu banky boli zo siete vyraďované. Táto politika sa však odvtedy obrátila."
Ale otvorenie viacerých pobočiek bánk a nasadenie nových bankomatov môže byť veľmi nákladné. "Keď zohľadníme náklady na prevádzku bankomatu, vrátane nákladov na elektrickú energiu, špeciálne sieťové zariadenia, náklady na prepravu hotovosti a náklady na vyslanie niekoho k bankomatu vždy, keď dôjde k poruche, nedáva zmysel z obchodného hľadiska." Svet sa už vzďaľuje od obchodných modelov kamenných prevádzok a rovnako aj bankovníctvo v Nigérii smeruje do digitálnej éry. Realita to však zatiaľ celkom neodráža.
Nigéria by mohla byť najväčšou ekonomiku Afriky, ale veľká časť jej ekonomiky, podľa niektorých odhadov až 60 %, je neformálna. Zo samotnej podstaty neformálnej spotrebiteľskej ekonomiky vyplýva, že v nej dominujú hotovostné transakcie. Niektorí tvrdia, že firmy ponúkajúce hotovosť za vysoké poplatky vykorisťujú chudobných, pretože vždy, keď sa bankomaty naplnia, vyberú z nich väčšinu peňazí, takže je jasné že keď ľudia nepochodia v bankomate, budú musieť zájsť k nim. Keďže banky zdanlivo nechcú rozšíriť svoju činnosť do týchto oblastí, dôležitou otázkou zostáva, kedy sa zavedie vládna regulácia, aby sa zabránila týmto firmám v ich podnikaní na úkor zákazníkov.
"Ľudia sa takmer vždy boja, že technológie im vezmú prácu. Absencia bankomatov umožnila vznik nového druhu podnikania, a vytvorila pracovné miesta," hovorí profesor Olufemi Saibu, lektor ekonomiky na univerzite v Lagose. Domnieva sa, že nedostatok infraštruktúry, dobré cestné siete, penetrácia internetových služieb a slabé územné plánovanie, čo je charakteristické pre Nigériu, urobilo z rozmiestňovania bankomatov nedosiahnuteľný cieľ. Ale keďže Nigéria je kapitalistická spoločnosť, jej medzery a distribučné problémy, priniesli nové obchodné príležitosti. Vznik týchto nových však odhaľuje oveľa väčší problém: Nigéria stále nedokázala presadiť svoju bezhotovostnú politiku. Neformálna povaha spotrebiteľskej ekonomiky nie je ospravedlnením. V Keni sa aj pre menšie transakcie využíva mobilná platforma M-Pesa, ktorá sa rýchlo stala natoľko obľúbenou, že si ju osvojili aj v Tanzánii a niektorých častiach Európy. V Nigérii ale neexistuje takáto infraštruktúra, tamojšia vláda prostredníctvom Centrálnej banky neprijala riešenia pre mobilné platby dostatočne rýchlo.
Nigérijčania sú stále veľmi závislý na hotovosti, a to aj napriek tomu, že rýchlo rastie používanie platobnej karty. CBN v auguste 2017 uviedla, že v obehu sú takmer dva bilióny naira. Nedávno podpísala centrálna banka memorandum o porozumení s Národnou komisiou pre komunikáciu o poskytnutí licencií na mobilné platby telekomunikačným spoločnostiam v snahe znížiť úroveň nigérijčanov, ktorí nemajú prístup k bankovníctvu. V roku 2016 nemalo podľa prieskumov prístup k finančným službám v Nigérii 41,6 % obyvateľstva. Ale kým sa v Nigérii objavia systémy ako M-Pesa, musí sa zabezpečiť vzdelanie pre ľudí, ktorí žijú na dne trhovej pyramídy. Nebude to ľahká cesta smerom bezhotovostnej spoločnosti v krajine, kde je stále hotovosť kráľom.
