Nová eurosmernica má zlepšiť pracovné podmienky zamestnancov v EÚ

Diskusia 1  Zdroj: TASR

19. 2. 2018 - Pracovné podmienky zamestnancov v Európskej únii (EÚ) by mali byť jasnejšie a transparentnejšie. Počíta s tým návrh novej eurosmernice, ktorú majú do svojho právneho poriadku prebrať jednotlivé členské štáty únie.

Pracovné podmienky zamestnancov v Európskej únii (EÚ) by mali byť jasnejšie a transparentnejšie. Počíta s tým návrh novej eurosmernice, ktorú majú do svojho právneho poriadku prebrať jednotlivé členské štáty únie. Ministerstvo práce predložilo jej znenie do pripomienkového konania na portál Slov-lex, ktoré by sa malo skončiť 2. marca tohto roka.

Cieľom návrhu smernice je podpora istejších a predvídateľnejších pracovných podmienok zamestnancov. "Predpokladá sa zvýšenie životnej úrovne pracovníkov v dôsledku rozšírenia možností zamestnať sa, zvýšenia istoty pracovných vzťahov a zvýšenia predvídateľnosti pracovných podmienok. Právo získať ďalšie zamestnanie popri existujúcom umožní jednotlivcom zvýšiť svoje príjmy," uvádza rezort práce v materiáli.

Smernica sa zameriava na rozšírenie informačných povinností, ktoré majú pribudnúť zamestnávateľom. Zamestnanci by tak mali byť lepšie informovaní napríklad o podmienkach vzťahujúcich sa na pracovnú zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah. Okrem toho má eurosmernica zaviesť maximálnu dĺžku skúšobnej lehoty, či tiež právo požadovať po 6 mesiacoch práce istejšiu formu zamestnania. Cieľom je tiež zaviesť posilnenie vymáhateľnosti práv pracovníka a jeho ochrany pri ich uplatňovaní. "Rozsah pôsobnosti smernice sa rozšíri na pracovníkov s neštandardnými pracovnými zmluvami. Zvýši sa informovanosť pracovníkov o právach a povinnostiach pri nástupe do nového zamestnania," očakáva rezort práce.

Slovenská republika túto smernicu podporuje, k niektorým jej ustanoveniam má však výhrady. Týkajú sa napríklad povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o hlavných aspektoch pracovno-právneho vzťahu, či stanovenia času a formy poskytnutia informácií pracovníkovi. "Vypĺňanie osobitného dokumentu vytvoreného členským štátom by znamenalo zbytočnú administratívnu záťaž pre zamestnávateľa, ktorý si v podstate danú povinnosť už splnil uvedením požadovaných informácií v pracovnej zmluve," uviedol rezort práce v materiáli.

Slovensko má výhrady aj k maximálnemu trvaniu skúšobnej lehoty, ktorá má byť šesť mesiacov. "Sme toho názoru, že určenie týchto otázok by malo patriť do kompetencie členského štátu," uviedol rezort práce v predloženom materiáli. Pri zavedení práva pracovníkov na súbežné zamestnanie SR zase požaduje zavedenie výnimiek pre pracovníkov ozbrojených a bezpečnostných zložiek štátu.

Podľa ministerstva práce by celkovo táto smernica mohla byť prínosom v sociálnej oblasti v podobe zníženia nelegálnej práce, keďže navrhované opatrenia uľahčia kontrolu a presadzovanie pracovno-právnej ochrany. "Ďalšími prínosmi by mohlo byť zvýšenie daňových príjmov a zníženie vyplatených dávok sociálneho zabezpečenia v dôsledku zvýšenia zamestnanosti a zníženia nelegálnej práce," očakáva rezort. Zamestnávateľom by v súvislosti so zavedením nových informačných povinností významné náklady vzniknúť nemali.