oPeniazoch.sk, CNBC Foto: TASR/AP
Tradičné audity, inšpekcie a vládne kontroly nestačia. Ak chceme skutočne potlačiť obchodovanie s ľuďmi, musíme sa sústrediť na menšie "neviditeľné" zneužívanie moci.
Existuje veľa dôkazov o tom, že migrácia nízkokvalifikovaných pracovníkov v juhovýchodnej Ázii je celkovo pozitívna. Nielen pre milióny migrantov a ich rodiny, ale aj pre firmy, ktoré vyrábajú produkty pre Európu a USA. Títo ľudia najčastejšie pracujú na palubách rybárskych plavidiel, na farmách a vo výrobných továrňach. Ide o obchodovania s ľuďmi v rámci veľmi zložitých dodávateľských reťazcov.
V rámci štúdie oslovili stovky rybárov v Thajsku, ktorí potvrdili neprimerané nadčasy, nelegálne nízke mzdy a dlhové otroctvo. To sú kľúčové prvky obchodovania s ľuďmi, ktoré sa rozšírilo za ostatných päť rokov a malo dopad na viac ako 75 percent respondentov. Zistilo sa však, že miera fyzického zneužívania a násilia, čo je jeden z primárnych ukazovateľov obchodovania s ľuďmi v ponímaní vlády, je výrazne menej rozšírené a priamo postihuje len 18 % oslovených rybárov. Na pozadí všetkých mediálnych správ o násilí, vraždách a otroctve na mori, sú tieto zistenia pre niektorých prekvapením. Z ekonomického hľadiska to dáva zmysel: nedostatok pracovných síl je vážny problém v krajinách ako Thajsko a Malajzia, kde väčšina miestneho obyvateľstva nechce robiť špinavé, nebezpečné, a náročné práce.
"Stabilná produkcia exportných komodít závisí od vysoko produktívnej migračnej pracovnej sily, ktorá sa často vytvára prostredníctvom právneho, fyzického alebo finančného donútenia – nie však tak často v podobe fyzického zneužívania, pretože to by poškodilo zdravie a produktivitu," píše sa v správe inštitútu Issara. V rámci priekopníckej štúdie poskytla odvážny pohľad na to, ako to v skutočnosti v dodávateľských reťazcoch vyzerá.
Vlády a firmy by dokázali výrazne zlepšiť svoju schopnosť identifikovať a potlačiť obchodovanie s ľuďmi, ak by sa sústredili na "neviditeľné" zneužívanie moci, diskrimináciu, dlhové otroctvo a finančný nátlak, ktoré skutočne zotročujú pracovníkov, a nie na "tradičné" ako napríklad fyzické zneužívanie.
Je zrejmé, že pre pomoc zneužívaným pracovníkom musia spoločenstvá bojujúce proti obchodovaniu s ľuďmi a zodpovedné zdroje zmeniť svoje prístup k tomu, čo si v súčasnosti predstavovať pod pojmom otroctvo a obchodovanie s ľuďmi. Musia prijímať rozhodnutia na základe informácií a údajov poskytovaných pracovníkmi dobrovoľne. Väčšina migrujúcich pracovníkov v juhovýchodnej Ázii už má smartfón, dokonca aj keď sa ocitli v situácii, keď ich do práce nútia. "Vďaka mobilným telefónom si dnes môžeme vypočuť výpovede pracovníkov, aby sme odhalili obchodovanie s ľuďmi aj napriek zložitému a geograficky vzdialenému dodávateľskému reťazcu. Pred piatimi rokmi to možné nebolo."
Pracovníci inštitútu Issara dúfajú, že sa im podarí dosiahnuť, aby viac maloobchodných značiek v Európe, či USA pochopilo čo je zodpovedné získavanie surovín a že je možné ponúknuť spotrebiteľom tovar s istotou, že určite nebol poškvrnený niečím tak neetickým, ako je otroctvo.
Autorkou je Lisa Rende Taylorová, zakladateľka a výkonná riaditeľka inštitútu Issara
