oPeniazoch.sk, TopForex Foto: thinkstock
Vo štvrtok 8. februára uplynulo presne 25 rokov od rozdelenia Československej koruny na dve meny. Menová odluka prebehla rýchlo a bez problémov. Výmena peňazí sa uskutočnila 8.-12. februára 1993 a do obehu boli vypustené novo emitované bankovky.
Hoci sa menový vývoj v oboch krajinách uberal odlišnými smermi, ekonomiky zostali z hľadiska štruktúry vzájomne podobné a nedá sa povedať, že by sa makroekonomickým vývojom za posledné štvrťstoročie zásadne rozišli. Nezmenilo na tom nič ani prijatie eura na Slovensku v roku 2009. Vyplýva to zo spoločnej analýzy CETA (Centrum ekonomických a trhových analýz) a spoločnosti TopForex.
Euro síce pomohlo Slovensku zvýšiť životnú úroveň k priemeru EÚ bezprostredne po jeho prijatí (2009/2010), na druhej strane neumožnilo dať ekonomike taký rastový stimul, akým bolo oslabenie koruny intervenciami ČNB (2013-2017).
Bitcoin – odlišná výzva pre českých a slovenských centrálnych bankárov
"Mať spoločnú, alebo vlastnú menu má v EÚ vždy svoje výhody a nevýhody, ktoré striedavo prevažujú. V súčasnosti spočíva najaktuálnejšie rozdiel v suverenite menovej politiky, ktorý dobre ilustruje situácia na trhu kryptomien," hovorí Ivor Lehoťan, výkonný riaditeľ TopForex. "Kým Slovensko sa v menovej politike bude s kryptomenou stretávať prostredníctvom bloku krajín, ktoré platia eurom, suverénna Česká národná banka musí problematiku vyriešiť na vlastnom ihrisku.“ Podľa českej legislatívy nemajú kryptomeny charakter bezhotovostných ani elektronických peňazí. Obchodovanie s týmito menami teda nevyžaduje a nepodlieha dohľadu ČNB. V súčasnosti teda nie je v pláne žiadna regulatórna či vrchnostenská likvidácia, na druhej strane však neexistuje ani legislatívna ochrana kryptomien, ktorá sa vzťahuje k oficiálnym menám.
Zástupcovia ECB prirovnávajú rozruch okolo kryptomien (konkrétne bitcoinu) k tulipánovej horúčke v Holandsku v polovici 17. storočia. Odmietajú akúkoľvek úvahy o prijatí bitcoinu ako platidla, či hrozbu pre súčasný systém centrálneho bankovníctva a jej monetárnej politiky. V nadväznosti na úvahy estónskej vlády o založení vlastnej virtuálnej meny (estcoin) reagoval guvernér ECB Mario Draghi nasledovne: "Žiaden členský štát nemôže uviesť na trh vlastnú menu. Menou eurozóny je euro.'' Tento výrok však popiera podstatu pôvodného stanoviska o tom, že virtuálnu menu nemožno považovať za peniaze.
Naproti tomu napr. v Japonsku bol bitcoin uznaný ako legálne platidlo, nielen v Čechách stúpa počet obchodníkov, ktorí akceptujú platbu v bitcoinoch, počet automatov, v ktorých možno jednoducho zmeniť peniaze za bitcoin rastie. Záujem o bitcoin v posledných mesiacoch sa pretavil do rekordov, atakujúcich koncom januára hranicu 20 000 dolárov. Aj na vlne tohto záujmu niektoré štáty zvažujú založenie vlastnej virtuálnej meny (Švédsko, Estónsko).
Je menšia a pružnejšia národná mena schopná lepšie čeliť novým výzvam menového styku, ako sú kryptomeny alebo technológie stierajúce kľúčovú úlohu štandardného clearingu platieb? A bude suverénna menová politika Českej národnej banky v tejto oblasti skôr prínosom, alebo veľkým záväzkom zodpovednosti voči spoločnosti, ktorá vníma národnú menu ako základný prostriedok výmeny v krajine? "To sú otázky, na ktorých odpovede si budeme musieť počkať. Možno to ale nebude podľa aktuálneho dynamického vývoja trvať príliš dlho," uzatvára Ivor Lehoťan z TopForex.
