oPeniazoch.sk, Across Private Investments Foto: SITA/AP;TASR/AP
Podľa aktuálnych odhadov by mali výdavky na olympiádu v Pjongčangu pre samotnú Kórejskú republiku predstavovať 12,4 miliardy dolárov. Pritom ešte v roku 2011, keď krajine pridelili organizáciu Zimných olympijských hier, sa hovorilo o sume niekde na úrovni 7 až o 8 miliárd dolárov.
Pri olympiáde je prekročenie nákladov úplnou istotou.Viaceré štúdie na túto tému z ostatných rokov uvádzajú, že samotná príprava olympijských hier vedie v 100 % prípadov k prekročeniu nákladov. To pritom neplatí pre žiadny iný druh porovnateľných megaprojektov. Tie podľa zistení ekonómov zvyčajne náklady dodržia, resp. len mierne prekročia v porovnaní s olympiádou.
"Ako vieme aj z minulosti, náklady na olympiádu sa vždy výrazne zvyšovali. V mnohých prípadoch zostali po hrách nevyužité megalomanské stavby, resp. športoviská, ktoré chátrajú, lebo na ich údržbu sa po skončení olympiády nenašli peniaze. V prípade Pjongčangu, štadión, ktorý sa kvôli hrám vybudoval, a má kapacitu 35- tisíc miest, bude po olympiáde zbúraný. Na jeho mieste vznikne múzeum a plocha pre voľnočasové aktivity,“ povedal Maroš Ďurik, CEO Across Private Investments.
Záujem každej krajiny, ktorá organizuje olympijské hry, je predovšetkým podporiť cestovný ruch. Tento cieľ sa doposiaľ najviac podarilo naplniť mestám ako Barcelona a Sydney, ktoré sa po skončení hier stali vyhľadávanou turistickou destináciou. Tento status si udržujú dodnes.
"Nie vo všetkých prípadoch tomu bolo tak a snaha podporiť cestovný ruch sa v konečnom dôsledku negatívne prejavila na domácej ekonomike v mnohých krajinách,“ hovorí Ďurik a za príklad uvádza grécke Atény v roku 2004, kde olympijské hry spôsobili výrazné ekonomické problémy. Mesto so 4 miliónmi obyvateľov sa chcelo pred svetom prezentovať ako moderná metropola s bohatou históriou a vynaložilo obrovské sumy peňazí do vybudovania infraštruktúry, letiska či metra. Vo výsledku sa rozpočet na olympiádu viac než zdvojnásobil a presiahol sumu 15 miliárd dolárov. "To predstavovalo až 7 percent hrubého domáceho produktu krajiny. Navyše Atény už pred olympiádou boli vyspelou turistickou destináciou, takže v tomto smere nepotrebovali zlepšovať svoj imidž,“ dodal Ďurik.
Ďalším odstrašujúcim príkladom je olympiáda v Montreale (1976), ktorá vyšla v prepočte na 6 miliárd dolárov. Krajine trvalo vyše tridsať rokov, kým tieto peniaze splatila.
Argumentov proti organizovaniu hier je hneď niekoľko:
– predraženie hier,
– zadlženie krajiny,
– zvýšenie cien tovarov a služieb, ktoré sa po skončení olympiády nevrátili v mnohých prípadoch na rovnakú úroveň ako pred usporiadaním hier.
Olympiáda takisto ponúka krátkodobé zamestnanie v hotelových či reštauračných zariadeniach a na športoviskách, no nerieši dlhodobú nezamestnanosť. Tá je vo viacerých krajinách, ktoré už hry organizovali, veľmi vážnym problémom.
