oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP;thinkstock
Digitálne a elektronické zdravotníctvo, to nie sú len elektronické recepty a karty pacienta. Sú to omnoho širšie oblasti, v ktorých sa v roku 2018 budú zrejme miešať karty.
Senzory, robotika, umelá inteligencia sa stávajú bežnou súčasťou zdravotnej starostlivosti. Lieky sa kombinujú s nanotechnológiami a digitálnym vybavením. 3D tlač sa už využíva k výrobe implantátov biotlač by už čoskoro mohla zmeniť transplantáciu orgánov. Personalizovaná medicína spája biológiu jednotlivcov s ich ochoreniami. Zdravotnícke systémy aj jednotlivci produkujú obrovské množstvo elektronických údajov.Moderné technológie predstavujú výzvu, v zdravotníctva sa tvoria úplne nové odvetvia.
Zdravotnícke giganty ako Sanofi, Johnson & Johnson, alebo Celgene avizujú pre rok 2018 svoj apetít po akvizíciách rôznych firiem a startupov. Nepozerajú sa však len na menších inovačných výrobcov liečiv, na laboratóriá vyvíjajúce nové lieky s patentovou ochranou. Ich oči už poškuľujú aj po úplne odlišných sférach. Mnohé potenciálne spoločnosti na prevzatie sú z odvetvia IT a elektroniky.
Farmaceutické spoločnosti chcú na jednej strane šetriť náklady, na druhej strane zúfalo potrebujú nové produkty, ktoré treba s určitým rizikom a s veľkými nákladmi dostať z fázy vývoja do fázy testovania. Po fáze testovanie je potrebné nové prípravky distribuovať k cieľovej skupine pacientov.
Toto všetko dokážu dnes zrýchliť, zlacniť a uľahčiť firmy, ktoré analyzujú veľké súbory dát, tzv. Big Data. Budúcim trendom bude priama distribúcia liekov k pacientom cez tzv. telemedicínu, kedy informácie získané od pacienta priamo spracuje výrobca liekov a spustí proces dodávky. Dnes bežné smart hodinky budú v budúcnosti nástrojom telemedicíny. Nositeľné zariadenia a senzory, známe ako portables, prinášajú úspory v testovaní liekov. Súbor pacientov už nemusí byť pod dohľadom odborníkov v budove nemocnice a navyše počas bežného denného režimu získa výrobca oveľa reálnejšie údaje o reakcii pacienta na skúšaný liek pri jeho denných bežných aktivitách.
S farmaceutickými koncernami sa za podobným účelom spájajú veľké mená z priemyslu a IT sektora. Nielen firmy ako GE, ktorá už dlhodobo figuruje ako dodávateľ rôznych inovácií do medicíny, diagnostiky a rádiológie, ale aj firmy ako Amazon, Apple či Microsoft už rozpoznali miliardový potenciál v zdravotníctve. Prístroje od Amazonu pomocou rozoznávania hlasu a zvuku monitorujú kojencov a malé bábätká pri spánku, Microsoft sa pustil do patentovania prístroja, ktorý pomocou kamery a virtuálnej reality odhadne kalorické a výživové hodnoty jedla, ktoré na tanieri odfotíte svojim smartfónom.
Ďalším územím na prienik IT a Farma-spoločností je testovanie nových liečiv. Ak chce farmaceutická spoločnosť otestovať liek na súbore 10.000 pacientov, bude potrebovať rok na to, aby na 30 – 50 pracoviskách zrealizovala procedúru skúšok, testované osoby musia prísť do laboratórií či nemocníc, musia prísť aj niekoľko krát na priebežné kontroly a podobne. Apple dokáže za 1 deň pretestovať súbor 11.000 pacientov na liek proti srdcovo-cievnym chorobám bez toho, aby museli opustiť svoju obývačku. Firmy ako Pfizer, GSK či Novartis už používajú tzv. Apple Research Kit a zrýchľujú tak proces skúšok pre svoje nové produkty. Laboratórne testy nových liekov stáli v roku 2017 celosvetovo zhruba 53 miliárd USD. Pomocou Apple Research Kitu sa dá ušetriť až 16% z tejto sumy.
Rýchly nárast výskytu kožných karcinómov si všimla aj spoločnosť Dermasenzor. Ich produktom má byť zariadenie, ktoré sa pripojí, či priamo vo výrobe osadí do mobilného telefónu. Pomocou kamery a systému svetelných zdrojov dokáže oskenovať kožné útvary, porovnať s databázou, identifikovať ich a pacientovi podať informáciu o tom, či je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. V roku 2017 sa Dermasenzoru podarilo získať financovanie na vývoj systému v hodnote viac ako 4,5 milióna dolárov.
Podobný koncept prináša NIMA, ktorá chce priniesť viac pokoja a kvality do života „bezlepkáčov“. Často sa totiž stane, že v jedle, ktoré sa označuje ako bezgluténové sa nájde vyššia kritická miera gluténu a po konzumácii sa objavia problémy. Zariadením od NIMA sa komplikácie môžu minimalizovať. Stačí do špeciálnej kapsuly vložiť malú vzorku jedla, ktoré hodlá pacient konzumovať. Kapsula sa vloží do prístroja NIMA a po 2 minútach vám zariadenie dá buď súhlas k obedu, alebo varovanie, že pizza nebola pripravená z bezlepkovej múky.
Cez prepojenie s aplikáciou môže používateľ poslať do sociálnej siete informáciu, že v reštaurácii v ktorej sedí, je jedlo bezproblémové, či naopak, môže si preveriť aké skúsenosti mali iní používatelia NIMY. Už v roku 2016 vyzbierala NIMA od viacerých investorov čiastku 9,2 milióna USD na výrobu a predaj svojho senzoru. Prístrojček sa predáva za 230 USD a dokupujú sa k nemu prázdne kapsule po 6 USD. Len aby sme si spravili obraz o trhovom potenciáli takejto pomôcky: v roku 2016 bol celosvetovo obrat s bezlepkovými potravinami odhadovaný na úrovni 14,9 miliardy USD, v roku 2020 sa predpovedá tento trh na objem 22 miliárd dolárov.
