oPeniazoch.sk, PIMCO Foto: TASR/AP
Investori v Európe sú vďaka rastu a silnejúcej ekonomike optimistickí, ale zároveň ich znepokojuje, že slabý americký dolár by mohol znamenať príliš silné euro. To by malo negatívny vplyv na firemné príjmy a hospodársky rast.
Prečo dolár tak oslabuje a ako ďaleko až môže zájsť? Aké sú dôsledky silnejšieho eura pre Európu?
Desaťpercentný pokles dolára oproti košu ostatných hlavných mien v roku 2017 a komentár, ktorý 24. januára zaznel z úst amerického ministra financií Stevena Mnuchina na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, že slabý dolár je pre USA krátkodobo dobrý, potvrdzuje, že americká administratíva sa zaoberá tým, čo sa nazýva "studenou menovou vojnou". A v tejto vojne majú dnes USA lepšiu pozíciu.
Studená vojna nie sú otvorené boje ako napríklad menová intervencia. Vedie sa slovami a skrytými činmi. Slová sú vyslovené nahlas, ale čo tie skryté akcie? Vidíme ich v kombinácii nedávnych krokov: fiškálna expanzia v nesprávnom čase hospodárskeho cyklu, financovanie predovšetkým dodatočným dlhom štátnej pokladnice a Fed, ochotný reagovať menovým sprísnením nad rámec toho, čo bolo naplánované, pričom zároveň diskutuje o prekročení inflácie. Tieto akcie zasielajú na trhoch implicitný, ale veľmi jasný signál: cieľom je slabší dolár. Trhy tomuto signálu porozumeli.
Dôvod, prečo USA získali v tejto studenej vojne lepšiu pozíciu, je, že rovnováha moci nie je symetrická. Americký prezident Donald Trump má v ruke väčšiu palicu: hrozbu protekcionizmu. A tak Európa a Japonsko súhlasili a nezmenil pozíciu svojej meny slovami ani činmi. Naopak, Európska centrálna banka aj Bank of Japan znížili tempo nákupu dlhopisov a ECB dokonca naznačuje ukončenie čistých nákupov v tomto roku.
Ako dlho to môže studená vojna trvať?
Slabá výkonnosť dolára by mohla zotrvať nejaký ten čas, pretože stimuly pre protagonistov vojny sa nezmenili. Obchodný deficit USA sa vlani zvýšil a fiškálna expanzia pravdepodobne v tomto roku prinesie dodatočný dovoz, takže administratíva Trumpa bude pravdepodobne naďalej podporovať slabší dolár, pokiaľ to nepovedie k narušeniu trhu s dlhopismi. Navyše zavedením obchodných sadzieb na dovoz práčok a solárnych panelov z 22. Januára, vláda Trump preukázala svoju ochotu tasiť protekcionistickú zbraň. Preto je pravdepodobné, že odveta za "politiku slabého dolára" zo strany Európy alebo Japonska bude minimálna. Hoci prezident ECB Mario Draghi vyjadril určité obavy v súvislosti s "volatilitou meny" a "používaním jazyka" na tlačovej konferencii 25. januára, zdá sa nepravdepodobné, že ECB zvolí agresívnejší prístup.
Ďalšie významné posilňovanie eura by znamenalo zníženie rizík pre zisky podnikov, hospodársky rast a schopnosť ECB dosiahnuť cieľovú infláciu približne 2 %. Avšak so zdôraznením, že dobré časy pre európske hospodárstvo nemusia trvať večne, silnejšie euro mohlo poslúžiť aj ako katalyzátor pre zmenu politík, ktoré riešia niektoré z ďalších štrukturálnych a inštitucionálnych nedostatkov v Európe.
Do Veľkej noci by mala vzniknúť v Nemecku vláda veľkej koalície. Následne sa objavia diskusie medzi európskymi vládami o ďalších krokoch smerujúcich k bankovej únii, hovoriť sa bude najmä o spoločnom poistení vkladov a ďalšej fiškálnej integrácii. Návrhy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na ďalšiu integráciu sa stretli s prekvapujúcou pozitívnou reakciou pravdepodobných nemeckých koaličných strán SPD, CDU a CSU. Pokrok smerom k skutočnej bankovej únii a spoločná fiškálna kapacita na boj proti nepriaznivým šokom bude pravdepodobne záležitosť evolučná. Je tiež pravdepodobné, že bude závisieť od očistenia od zlých úverov a od zníženia vystavenia sa riziku v bankových súvahách.
Napriek tomu je na programe dňa stále bezprostredná hrozba silného eura. USA v studenej menovej vojne vedú, ale ak Európa zareaguje správnym spôsobom, môže nakoniec aj zvíťaziť dokončením svojej hospodárskej a menovej únie.
