oPeniazoch.sk, cafe hayek Foto: thinkstock;SITA/AP
Ekonómovia bojujú proti merkantilistickej viere argumentujúc, že peniaze majú hodnotu preto, lebo sa dajú vymieňať za skutočné tovary a služby. Bohatstvo nie je tvorené peniazmi a peniaze nepredstavujú bohatstvo pretože v konečnom dôsledku je bohatstvo využívanie reálneho tovaru a služieb.
Merkantilizmus hovorí o tom, že nahromadenie bohatstva v peňažnej forme zabezpečuje rozvoj formujúcej sa kapitalistickej spoločnosti. Je to viera, že peniaze predstavujú bohatstvo a preto ich treba hromadiť a ten kto utráca, chudobnie. Merkantilisti tlieskajú ak sa darí vývozu, pretože za export dostávate peniaze a lamentujú pokiaľ ide o dovoz, pretože za ten sa musí platiť peniazmi.
Ľuďom, ktorí závidia Jeff Bezosovi alebo Billovi Gatesovi, v skutočnosti nezáleží na tom, či Jeff a Bill vlastnia miliardy bankoviek vytlačených Federálnymh rezervným fondom. Alebo či majú iné kúsky papiera alebo množstvo elektronických bitov, ktoré sú ľahko zameniteľné za doláre alebo inú menu. Jeffovi a Billovi závidia ich luxusné domovy, luxusné automobily, ich súkromné lietadlá, prístup k špičkovej lekárskej starostlivosti a pravidelnej konzumácii iných skutočných tovarov a služieb, ktoré nie sú dostupné v rovnakom množstve aj pre menej majetných.
Podľa merkantilistickej logiky by ale Jeff a Bill nemali utrácať nič a to nekonečné bohatstvo by mali len udržiavať. Mali by odmietať kúpu nehnuteľností, tryskáčov, áut, namali by mať skrine plné oblečenia, osobného kuchára, nemali by platiť za súkromné školy pre svoje deti a vnukov a ani za exotické dovolenky. Merkantilisti nevidia nič, len peniaze. A v tom je jedna zvláštnosť. Rovnako ako milujú peniaze, implicitne odmietajú aspoň tri zo štyroch hlavných funkcií peňazí.
Štyri hlavné funkcie peňazí sú:
– prostriedok výmeny,
– uchovávateľ hodnoty,
– štandard pre odloženú platbu
– zúčtovacia jednotka.
Prostriedok výmeny
Okrem vynakladania peňazí ako prostriedku na to, aby ste zarobili ešte viac peňazí, merkantilisti rešpektujú iba jednu stranu výmenného vzťahu. Rešpektujú stranu "predávať" lebo predaj prináša peniaze. Opovrhujú "kupujúcou" stranou, lebo tá peniaze vynakladá. Pre merkantilistov sú peniaze niečo, čo sa má hromadiť v maximálnych možných množstvách s čo najmenším využitím, čo sa považuje za míňanie. Inými slovami, pre obchodníkov by peniaze nemali byť prostriedkom, ktorý umožňuje výmenu tovarov alebo služieb. Peniaze by pre nich mali predstavovať samotný koniec.
Uchovávateľ hodnoty
Ešte podivnejšie je, že merkantilisti implicitne odmietajú aj úlohu peňazí ako uchovávateľa hodnoty a ako štandard odloženej platby. Ak je hromadenie peňazí samoúčelné, potom ani nie je dôležité, ak množstvo skutočných tovarov a služieb, ktoré možno získať výmenou za danú sumu peňazí, zostáva rovnaké, stúpa alebo klesá. Merkantilisti majú svoje peniaze a na tom im záleží najviac. Rovnako je pre nich irelevantné aj to, že by ich mohli použiť v budúcnosti, veď najlepšie je už peniaze nikdy nepustiť z ruky.
Pre merkantilistov je cieľom vyrábať a predávať čo najviac s cieľom získať čo najväčšie množstvo peňazí. Preto akékoľvek výdavky z týchto peňazí spôsobia, že tí, ktorí majú peniaze a neváhajú ich použiť na účely spotreby, sú zlí.
Myšlienka "rastu orientovaného na vývoz" je pre merkantilistov atraktívna. Kým výroba na domácom trhu je prínosom pre výrobcu alebo predávajúceho, ale poškodzuje spotrebiteľa, z predaja za hranicami má prospech celá krajina. Kľúčovou myšlienkou ale je, že obchod je hra s nulovým súčtom. Na jednej strane víťaz na druhej porazený. Merkantilistické ponímanie bohatstva podporuje toto nulové sumárne myslenie, pričom identifikuje víťaza ako príjemcu peňazí a kupujúci musí byť zákonite porazený.
Táto skutočnosť naznačuje, že merkantilisti a ďalší protekcionisti súhlasia s politikami, ktoré by v domácej ekonomike posunuli obyčajných ľudí do postavenia otrokov.
Pre merkantilistov by otroctvo spôsobilo, že samotní otroci by sa stali najbohatšími ľuďmi v histórii, a k tomu by stačilo, aby im otrokári každodenne "výmenou" za ich prácu, ponúkali množstvo kusov papiera nazývaného "peniaze", ktoré by ale nikdy nemohli byť vymenené za akékoľvek skutočné tovary a služby.
V takomto kontexte je merkantilizmus konkrétne, a protekcionizmus vo všeobecnosti, nelogický súbor protichodných návrhov a presvedčení. Je to podobné ako keď sa povie štvorcový kruh alebo pokus o vytvorenie jednorožca skrížením osla a nosorožca. Je to úplný nezmysel.To však platí len pre svet fiat peňazí. Vo svete komodít, (zlato, striebro, kožušina, tabak, čokoľvek) sú už takéto „peniaze“ formou skutočného hmatateľného bohatstva. Ak by ste mali viac tejto formy bohatstva, než by ste chceli, mohli by ste ju meniť za iné formy a stále by išlo o „peniaze“.
