oPeniazoch.sk, QZ Foto: thinkstock
Ak by boli na globálnom pracovnom trhu zastúpené v rovnakej miere obe pohlavia, za desať rokov by sa vytvorilo ďalších 12 biliónov dolárov globálneho hospodárskeho rastu. Napriek tomu väčšina sveta naďalej umožňuje ekonomickú diskrimináciu žien, a to buď prostredníctvom práva alebo kultúry. Averzia k riziku, či nedôvera, tak sa najčastejšie odôvodňuje, prečo ženám odmietajú poskytnúť úver.
Deje sa to častejšie než by ste predpokladali. Asi 130 krajín nemá dostatočnú právnu ochranu proti rodovej diskriminácii v prístupe k úverom, vyplýva to z databázy Svetovej banky o podnikaní a právach žien. Do tejto množiny prekvapujúco patria aj také progresívne krajiny, akými sú Nórsko, Švajčiarsko alebo Island.
Niektoré krajiny napríklad vyžadujú od bánk, alebo im umožňujú, aby pri otvorení účtu požadovali mužského signatára. Alebo aby mohli ponúkať rôzne úrokové sadzby v závislosti od pohlavia alebo v prípade žien na základe rodinného stavu (vydatá/slobodná). Iné krajiny nemusia nutne aktívne diskriminovať ženy, ktoré potrebujú úver, ale nemajú žiadne osobitné právne ustanovenia, ktoré by diskrimináciu na základe pohlavia stavali mimo zákon.
"Štrukturálne delenie je mimoriadne silné v rozvojových krajinách. Úverový systém je tu nastavený tak, že pôžička musí byť založená na aktívach v podobe majetku, nehnuteľnosti, pozemku. To ale vlastní len mizerné percento žien," vysvetľuje Mara Bolisová, senior poradca Oxfam America. Dodáva, že v mnohých prípadoch ženy nemajú ani možnosť majetok zdediť a dokonca aj keď niečo spoluvlastnia, potrebujú súhlas ostatných, ak sa tento majetok má použiť v procese získania pôžičky.
Medzičasom už niektoré krajiny zakázali diskrimináciu zo strany bánk na základe pohlavia, ale umožňujú im diskrimináciu založenú na rodinnom stave. Môžu vyžadovať, aby sa pod žiadosť podpísal aj manžel, alebo poskytujú vydatým ženám priaznivejšie podmienky pri získavaní pôžičiek.
Krajiny bez zákonov proti priamej rodovej diskriminácii spolu s krajinami, ktoré neobmedzujú diskrimináciu na základe manželského stavu , tvoria až tri štvrtiny svetových krajín.
"Spôsob, akým systém úverovania nastavený, znamená, že mnoho žien je diskvalifikovaných už keď sa vyberú do banky zažiadať o úver," hovorí Bolisová s tým, že podľa nej by sa mali zaviesť ďalšie spôsoby merania úverovej bonity. Navrhuje napríklad posudzovanie konzistencie platenia účtov, čo by ženy dokázali splniť ľahšie, alebo meranie sklonu k plateniu alebo k neplateniu pôžičky
pomocou psychometrických testov.
Aj keď právne a kultúrne prekážky pri poskytovaní úverov nie sú explicitné, ženy sú často diskriminované pokiaľ na základe názorov na ich finančné zručnosti. To vysvetľuje, prečo v krajine ako sú USA, kde platí zákon na ochranu pred priamou aj nepriamou diskrimináciou na základe pohlavia, sú ženy zastúpené len v 2,7 % všetkých fondov rizikového kapitálu. V prípade žien inej ako bielej pleti je to len 0,2 %.
Bolisová hovorí, že v krajinách, kde sa ženy aktívne podieľajú na podnikaní, prevláda často názor, že u žien prevláda nechuť znášať riziko. Pre poskytovateľov úverov averzia k riziku znamená potenciálne nižšiu návratnosť investícií, pretože konzervatívny dlžník nemusí mať vysoko rizikové príležitosti a s tým súvisiace vysoké odmeny. Problém je možno v tom, že z historického pohľadu vo väčšine štúdií, ktoré poukazujú na to, že muži majú väčší sklon k riskovaniu, sa definujú riziko z fyzického a finančného hľadiska. Neberú sa do úvahy riziká, ako napríklad postaviť sa za to, čo je správne v súvislosti s opozíciou, alebo prijať etické riešenie, keď ste pod tlakom. V tomto sú ženy obzvlášť silné. Ak by tieto druhy rizík boli plne zohľadnené v podnikateľskej kultúre, určite by to misky váh vo vnímaní pohlaví vybalansovalo.
Potom sú tu rodové rozdiely v mozgovej aktivite, ktoré sa podieľajú na vyhodnocovaní rizika. Muži sú potenciálne príliš nedbanliví a ženy príliš opatrné. Ak by pracovali pod stresom obe pohlavia spoločne, urobili by rozumnejšie rozhodnutia o prijímaní rizík, než akékoľvek pohlavie osve.
Investovanie žien by mohlo byť rovnako "rozumné" ako v prípade mužov, pričom z dlhodobejšieho hľadiska je u žien oveľa menej pravdepodobné, že prídu o svoj počiatočný kapitál.
Zažitým stereotypom je myšlienka, že nakupovanie je vyslovené ženskou doménou a preto budú ženy pravdepodobne frivolnejšie pri míňaní peňazí než muži. Bolisová pripisuje tieto mylné názory fundamentálnemu "podozreniu, že ženy sú ekonomickými aktérmi." Predpojatosť, že ženy nemajú finančné zručnosti, však môže znížiť prístup k úverovým možnostiam napriek zjavne nízkej tendencii k riziku. "Je to zlé z oboch pohľadov," hovorí Bolisová a konštatuje, že nedostatok prístupu k úverom vedie k menšiemu počtu firiem pod vedením žien, čo spôsobuje nedostatok perspektívy v oveľa väčšej obchodnej miere.
