Teória Merkúru a Marsu: Za slabý dolár môže pravdepodobne Trump

Pridajte názor  
Teória Merkúru a Marsu: Za slabý dolár môže pravdepodobne Trump
Zdroj: Bloomberg
Foto: TASR/AP


15. 1. 2018 - Americký prezident Donald Trump sa rád opakovane chváli, že akciový trh za jeho vlády posilňuje. Naposledy tak urobil v piatok, keď tvrdil, že pomohol vytvoriť "šesť biliónov dolárov novej hodnoty". Ťažko povedať, čo je na tom pravdy, ale pravdepodobná je iná vec: Trump je čiastočne zodpovedný za to, ako zle sa v roku 2017 darilo americkej mene.

Dolár vlani, ako na stránkach Bloombergu poukazuje Leonid Bershidsky, z medzinárodného pohľadu veľkú časť svojej hodnoty stratil. Prepad dolára bol najprudší za viac ako desať rokov.  Voči  euru oslabil o 10 % a voči renminbi o 5,5 %. Medzi významnými svetovými menami si viedol horšie len novozélandský dolár. Došlo k tomu navyše v prostredí, kedy Fed zvyšuje sadzby a Trump presadil svoju daňovú reformu, pri ktorej by sa dalo logicky čakať, že potiahne dolár smerom hore.

Teória Merkúru a Marsu: Za slabý dolár môže pravdepodobne Trump

Príčin tohto vývoja je celý rad, ale Trump musí byť jednou z tých kľúčových, tvrdí Bershidsky.

Poukazuje na to analýza, ktorú v roku 2017 zverejnil Barry Eichengreen z University of California spolu s Arnaud Mehl a Líviou Chitu z ECB. Tí hovoria o takzvanej "teóriu Merkúru a Marsu", ktorá sa zaoberá správaním rezervných mien. Podľa nej sa atraktivita rezervnej meny odvíja od dvoch základných skupín faktorov:  
- Merkúr predstavuje skupinu ekonomickú - zahŕňa bezpečnostné meny, likviditu, rozšírenie po celej svetovej ekonomike a podobne,
- Mars predstavuje skupinu geopolitickú - ako si daná krajina vedie v strategickej, vojenskej a politickej oblasti.

Štúdia ukazuje, že medzi rokmi 1890-1930 fungovali ako rezervné meny väčšinou meny vojenských spojencov, a to aj v prípade, ak by ekonomická logika napovedala niečo iné. Dnes vidíme to isté a kľúčovým prvkom je tu jadrový arzenál: Japonsko a Južná Kórea závisí v oblasti bezpečnosti na USA a ich rezervy sú značne vychýlené smerom k doláru. Krajiny ako Francúzsko, Rusko alebo Čína majú svoje vlastné jadrové zbrane a dolár v ich rezervách takú úlohu nehrá. Eichengreen a jeho kolegovia sa pokúsili odhadnúť, aké by bolo zloženie rezerv bez efektu Marsu, a zistili, že v praxi je podiel dolárov na rezervách vždy vyšší ako tie najvyššie modelové odhady bez efektu Marsu.

Ekonómovia teda tvrdia, že vo svetovej ekonomike existuje dolárová "bezpečnostné prémia", ktorá výrazne zvyšuje atraktivitu dolára. Pokiaľ by ju mal dolár stratiť, jeho podiel na rezervách centrálnych bánk by klesol asi o 30 %. A k tomu by mohla smerovať politika "Ameriky na prvom mieste", ktorú Trumpova vláda sústavne sleduje. Trumpova nerozvážnosť a jeho hry typu "kto má väčšie jadrové tlačidlo" k zvýšeniu vojenskej a bezpečnostnej reputácie tiež veľmi nepomáhajú. Niet tak divu, že podiel dolára na globálnych rezervách klesá a jeho kurz tiež, píše Bershidsky.