Káva so sebou: Ekonómovia vysvetľujú, prečo je nutné ju viac zdaniť

, QZ Foto: SITA/AP

Kávu si beriete so sebou, keď nemáte čas vysedávať. Ponúkajú ju nielen kaviarne, cukrárne či supermarkety, je samozrejmosťou aj na čerpacích staniciach. Odhaduje sa, že každoročne sa vyhodí približne 2,5 miliardy kávových „šálok“. Zatiaľ čo tieto poháre sú technicky recyklovateľné, len 0,25 % sa z nich aj skutočne recykluje.

Recyklácia tohto druhu odpadu predstavuje problém. Už to nie sú socialistické voskové papierové poháre, dostali plastový vrchnák, ktorý má zabezpečiť, že sa nápoj pri transporte nevyleje. Ak sa má tento odpad recyklovať, musí sa separovať zvlášť plast a zvlášť papier. Prebieha to v špeciálnych zariadeniach, ktorých je ale nedostatok. Výsledkom je, že väčšina kávových pohárov skončí v nesprávnom odpade spolu s inými druhmi odpadu určeného na  recykláciu. Kontaminuje sa tým zvyšok recyklovateľného odpadu.

Niektoré kaviarne vo Veľkej Británii ponúkajú zákazníkom stimuly, aby si radšej vybrali opakovane použiteľné poháre, namiesto jednorazových. Neraz je to 0,25 £, ale nájde sa aj ponuka na bonus v podobe 0,50 libry. Nedávna vládna správa však zistila, že takáto možnosť získať zľavu sa využila len pri 1-2 % predanej kávy a celkový príjem stimulov bol skutočne len minimálny. Preto sa mnohí odborníci domnievajú, že je čas vymeniť cukor za bič. Odmeny za sankcie.

V snahe znížiť množstvo odpadu, znížiť znečisťovanie životného prostredia a splniť ciele udržateľnosti OSN, skupina tvorcov politík vo Veľkej Británii prišla s novým poplatkom za používanie kávových šálok. Navrhuje zaviesť poplatok vo výške 0,25 GBP na jednorazové poháre. Nazvali ho "latte levy." Členovia parlamentu vo Výbore pre životné prostredie tiež odporučili, aby si vláda stanovila cieľ, že do roku 2023 bude Spojené kráľovstvo recyklovať všetky kávové poháre na jedno použitie. Ak by sa tento cieľ nepodarilo splniť, jednorazové poháre by mali byť úplne zakázané.

V tejto súvislosti je zaujímavé pripomenúť, kto vlani získal Nobelovu cenu za ekonómiu. Udelili ju Richardovi Thalerovi. Tento behaviorálny ekonóm vysvetlil, prečo ľudia nerobia vždy racionálne rozhodnutia, hoci je to v ich najlepšom záujme. Jeho vplyvná kniha Zlepšovanie rozhodnutí o zdraví, bohatstve a šťastí, ktorú napísal spolu s harvardským právnikom Cassom Sunsteinom, prinútila vlády na celom svete implementovať politiku na "povzbudzovanie" svojich občanov prijať lepšie rozhodnutia pri zachovaní slobody voľby, čím by bolo pre nich čoraz ťažšie prijať zlé rozhodnutia. Myšlienky sa chopili aj v Spojenom kráľovstve, v rámci vlády vytvorili skupinu s názvom Behavioural Insights Team, ktorá úspešne dokázala osloviť ľudí, aby si šetrili na dôchodok a platili včas dane. Ale späť ku káve a zlým rozhodnutiam. Existujú dve teórie z behaviorálnej ekonómie a psychológie, ktoré vysvetľujú, prečo by takzvané "latte levy" mali byť účinnejšie ako súčasné stimuly.

Ide o stratu averzie a ukotvenie.

Teória averzie voči stratám spočíva v tom, že ľudia zažívajú negatívny pocit kvôli strate dvakrát tak intenzívne, ako pocit pozitívny v prípade zisku. A to v prípade, že strata aj zisk majú rovnakú veľkosť. Inými slovami, väčšina ľudí bude vnímať poplatok vo výške 0,25 libier na jednorazový pohár ako oveľa väčšiu stratu, než zisk 0,25 libry pri opakovane použiteľnom pohári.
 


V štandardnej ekonómii platí, že ekonomické subjekty neustále porovnávajú náklady a výnosy svojho správania sa. Ide o tzv. optimalizačné správanie sa. Podľa behaviorálnej ekonómie neustále premýšľanie a rozhodovanie sa, ľudí vlastne obťažuje. Z toho plynie, že spomínané optimalizačné správanie sa si šetria na skutočne dôležité rozhodnutia. V behaviorálnej ekonómii sa tomu hovorí status quo bias, označuje tendenciu a priori favorizovať současný stav vecí, nech už sú akékoľvek.


Okrem toho sa daň považuje za ešte silnejšiu páku vďaka konceptu "ukotvenia". Pokiaľ sa "zakotvíme" na akejkoľvek cene, ktorú zvyčajne zaplatíme za našu kávu, a následne je táto cena zvýšená kvôli poplatku, ľudia budú pracovať dvakrát toľko, aby sa vyhli pocitu straty z platenia dane, než čo by získali pomocou zľavy. V niektorých prípadoch platí len jedna teória, buď strata averzie alebo ukotvenie, ale pokiaľ ide o šálku kávy, obe teórie fungujú spoločne.

Zhrnuté a podčiarknuté. Zákazníci sa budú teoreticky snažiť viac odkloniť zo svojej doterajšej cesty, aby sa vyhli plateniu dodatočných nákladov "latte levy", než by to bolo v prípade získavania zľavy z opakovane použiteľného pohára. Správa Spojeného kráľovstva uvádza odhad Eunomia Research and Consulting, že poplatok za jednorazové poháre by mal znížiť ich spotrebu o 30 %.

Myšlienka dane z kávy so sebou je inšpirovaná poplatkom vo výške 0,05 libry za plastové tašky. Kým vo Veľkej Británii platí zákaz poskytovania „igelitiek“ zadarmo od roku 2015, na Slovensku je to od januára tohto roka. Od 1. januára 2018 ich predajcovia musia spoplatniť a taktiež alternatívne poskytovať iné druhy tašiek z papiera či textilu alebo tašiek určených na opakované použitie. Za nedodržanie povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch hrozia pokuty od 500 do 50 tisíc eur. Novela zákona má jediný cieľ, znížiť spotrebu a produkciu ľahkých plastových tašiek jednoduchým spôsobom – spoplatnením. Britom sa v prvom roku podarilo spotrebu plastových tašiek zredukovať o viac ako 80 %.

Ako píše Thaler vo svojej knihe, "ľudia majú tendenciu prijať pozíciu bezmocnosti, snažia sa byť pasívni v procese rozhodovania." Ale ak dokážeme posunúť situáciu správnym smerom, brnknutím na citlivú strunu ľudskej túžby vyhýbať sa stratám, zrazu sa začínajú diať veľké veci.

Súvisiace články

Aktuálne správy