Štvrťstoročie Slovenskej republiky: Príjmy za 25 rokov existencie Slovenska vzrástli viac než 5-násobne, bohatší ale nie sme

, Poštová banka Foto: thinkstock

Slovenskú ekonomiku bolo potrebné vybudovať od základu. Postupne sme sa stávali súčasťou európskych aj medzinárodných inštitúcií a zavŕšili sme to vstupom do eurozóny a výmenou slovenskej koruny za euro. Čo to ale znamenalo pre bežných ľudí? Ako sa nám žilo pred 25 rokmi a ako dnes?

Analytický tím Poštovej banky porovnal životnú úroveň v roku 1993 s tou dnešnou a bližšie sa pozrel na to, ako sa vyvíjali naše mzdy a ceny v obchodoch. Samozrejme ale ide o zjednodušený pohľad, nakoľko hodnotenie životnej úrovne je veľmi subjektívne a nezávisí len od výšky mzdy či od cenovej hladiny.

Úroveň mzdy a to, čo si za ňu môžeme dovoliť kúpiť, je odrazovým mostíkom pri hodnotení životnej úrovne. Nominálna mzda priemerne zarábajúceho Slováka sa zvýšila z 5 379 Sk v roku 1993 na úroveň 925 UR v roku 2017 (priemer za 1. až 3. kvartál 2017). Po prepočte konverzným kurzom na eurá sme v roku vzniku Slovenskej republiky v priemere zarábali 179 EUR mesačne. Dalo by sa teda povedať, že naše príjmy za 25 rokov existencie Slovenska vzrástli viac než 5-násobne. Reálne však nie sme 5-krát bohatší ako vtedy. Nemôžeme sa totiž pozerať iba na nominálne zvýšenie miezd, ale treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia taktiež zvýšili, a to viac než 3 – násobne. Na začiatku 90. rokov zaznamenávala naša krajina najvyššiu infláciu, ktorá dosahovala až dvojciferné hodnoty. Aj v roku 1993 predstavovala priemerná inflácia až 23 %. V ďalších rokoch sa situácia už upokojila a inflácia sa znížila na normálnejšie úrovne. Na prelome milénia nás ale opäť potrápil dvojciferný cenový rast, netrvalo to však dlho. Od roku 2005 sa inflácia u nás držala pod 5 %-nou hranicou a v rokoch 2014 až 2016 sme dokonca prechádzali obdobím deflácie, teda poklesom cien tovarov a služieb v obchodoch.

Reálnejší pohľad na to, či zarábame viac alebo menej ako v roku 1993, nám preto prináša vývoj reálnych miezd, teda nominálnych miezd očistených o infláciu. Na začiatku 90. rokov naše priemerné zárobky síce v nominálnom vyjadrení rástli, a to aj dvojciferným tempom, ale vzhľadom na vysokú infláciu naše reálne mzdy klesali. Napríklad v roku 1993 náš priemerný reálny zárobok medziročne poklesol o takmer -4 %.

V roku 2016 boli naše reálne zárobky približne o 67 % vyššie ako v roku 1993. A v roku 2017 sme reálne zarábali zhruba o 73 % viac ako v roku vzniku našej krajiny. Znamená to, že priemerne zarábajúci Slovák si v súčasnosti môže zo svojho zárobku dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako pred 25 rokmi. Z tohto uhľa pohľadu vyplýva, že sa máme v priemere lepšie ako v roku 1993 a naša životná úroveň je vyššia. Aj tento pohľad na vývoj reálnych zárobkov je však do určitej miery skreslený. Priemerná mzda v hospodárstve je síce veľmi dôležitý ukazovateľ, pravdou ale je, že mnohí Slováci si na úroveň priemernej mzdy ani zďaleka nesiahnu. S tým úzko súvisí ďalší dôležitý faktor ovplyvňujúci životnú úroveň, a tým je príjmové rozdelenie v spoločnosti. Vysoký podiel nízkopríjmových zamestnancov a ľudí bez práce zhoršuje životnú úroveň v krajine.

To, čo významne ovplyvňuje našu životnú úroveň, je samozrejme aj miera nezamestnanosti a úroveň trhu práce. Od toho totiž závisí naša možnosť či nemožnosť nájsť si prácu, špeciálne prácu, ktorá nás baví a prináša nám aj primeraný zárobok. Zatiaľ čo v socialistickom režime nezamestnanosť takmer neexistovala, začiatkom 90. rokov sa vyhupla na dvojciferné hodnoty. V súčasnosti sa ale nachádza na historicky najnižších úrovniach a bez práce je len 8 % nášho ekonomicky aktívneho obyvateľstva.

Na kúpu potravín, elektroniky aj automobilov v súčasnosti pracujeme kratšie

Priemerne zarábajúci Slovák musí dnes na potraviny, ktoré bežne nakupuje, odpracovať kratší čas ako v čase vzniku Slovenskej republiky. Tieto rozdiely sú výraznejšie, ak ide o kúpu drahších potravín ako je mäso alebo syry. Napríklad na kúpu 1 kg trvanlivej salámy sme museli v roku 1993 odpracovať takmer 3 hodiny, ale dnes nám stačí len jedna hodina a 19 minút. Na jeden kilogram hovädzieho mäsa sme pred 25 rokmi museli pracovať 2 hodiny, dnes iba niečo vyše hodinu.

Pri prepočtoch sme porovnali priemerné nominálne mzdy a priemerné ceny vybraných tovarov a vypočítali, koľko času musíme odpracovať na ich kúpu dnes a koľko sme museli v roku 1993. Opäť to však má svoj háčik, ktorý spočíva v tom, že prepočty vychádzajú z priemernej mzdy. Platí teda, že čím nižšiu mzdu zamestnanec dostáva, tým dlhšie musí pracovať na kúpu vybraných výrobkov a tým horšie vníma svoju životnú úroveň.

Na porovnanie cien v roku 1993 a dnes si môžeme vziať bežný nákup v potravinách obsahujúci 1 chlieb, 1 maslo, 20 dkg salámy, 20 dkg syru eidamu, 10 vajec, 4 jogurty, 1 liter polotučného mlieka, 0,5 kg bravčového bôčiku, 1 kg zemiakov, 1 kg jabĺk a 4 pivá. V roku 1993 sme za tento nákup museli zaplatiť 214 Sk a odpracovať naň 6 hodín a 22 minút. Dnes nás tento istý nákup vyjde 16,2 EUR a priemerne zarábajúci Slovák musí kvôli nemu stráviť v práci 2 hodiny a 48 minút.

Výrazne kratšie ako v roku 1993 musíme dnes pracovať aj na kúpu elektroniky, spotrebičov do domácnosti či automobilu. Ak sme si v roku 1993 potrebovali kúpiť novú chladničku, museli sme na ňu vynaložiť všetky peniaze zarobené za 43 dní. Dnes nám na to postačí náš 9-dňový zárobok. Podobne je to v prípade nového televízora – 57 odpracovaných dní v roku 1993 verzus 8 dní v súčasnosti. A na kúpu nového auta sme pred 25 rokmi museli odpracovať až 3 roky a 4 mesiace, dnes nám stačí odpracovať jeden rok. Z uvedeného vyplýva, že pre priemerne zarábajúceho našinca sú dnes tovary bežnej aj dlhodobej spotreby cenovo dostupnejšie ako v roku 1993.


Ceny tovarov a služieb v obchodoch a úroveň miezd významne ovplyvňujú našu životnú úroveň. Jej vnímanie je však vo veľkej miere subjektívne a vplýva na to množstvo faktorov, ako je napríklad aj dostupnosť a kvalita tovarov, úroveň zdravotníctva a vzdelávacieho systému, rozvinutosť realitného trhu či dostupnosť bankových služieb.

Autorom je Jana Glasová, analytička Poštovej banky.

Súvisiace články

Aktuálne správy