oPeniazoch.sk, Quartz Foto: SITA/AP
Pred tri a pol rokom kniha Thomasa Pikettyho, Kapitál v dvadsiatom prvom storočí podnietila medzinárodnú diskusiu o koreňoch rastúcej nerovnosti. Nedávne údaje opäť posúvajú túto problematiku do popredia, rozdiel medzi bohatými a chudobnými sa v ostatných desaťročiach zvýšil takmer vo všetkých regiónoch sveta.
Svetová správa o nerovnosti, od Svetovej organizácie pre nerovnosť, na 300 stranách ukazuje, že od roku 1980 sa nerovnosť príjmov v Severnej Amerike a Ázii rapídne zvýšila, v Európe mierne zvýšila a stabilizovala sa na veľmi vysokých úrovniach na Strednom východe, v Afrike a Brazílii.
Správa, ktorú vypracoval Piketty a Lucas Chancel, je založená na najnovších dôkazoch získaných pre Svetovú databázu bohatstva a príjmov, čo je masívny projekt zastúpený viac ako 100 výskumníkmi z viac ako 70 krajín sveta.
Dobrou správou je, že najchudobnejšia polovica svetovej populácie zaznamenala v posledných desaťročiach výrazný rast príjmov, a to najmä vďaka hospodárskemu rastu v Ázii. Napriek tomu od roku 1980 narástli príjmy najvyššej 0,1 % o toľko, ako celej spodnej polovica svetovej populácie dospelých. Pre skupinu medzi spodnými 50 % a najvyšším 1 %, čo sú najmä skupiny s nízkymi a strednými príjmami v Severnej Amerike a Európe, rast príjmov bol buď pomalý, alebo žiaden.
Pre Pikettyho je jedným z najdôležitejších aspektov novej správy rozšírenie údajov a výskumu o nerovnostiach za hranicami Západu. Úspech jeho knihy vyvíjal tlak na vlády, aby poskytli viac informácií o príjmoch a bohatstve. V súčasnosti sa dá už o nerovnosti v Číne, Indii, Brazílii, Južnej Afrike, Rusku a na Strednom východe urobiť úplnejší obraz, aj keď pre Afriku a zvyšok Južnej Ameriky je k dispozícii stále oveľa viac údajov. "Globalizácia má tendenciu viesť k rastúcej nerovnosti, ale pri veľmi rozdielnych rýchlostiach," hovorí Piketty pre Quartz. To znamená, že rôzne politiky vedú k veľmi odlišným výsledkom.
„Veľa sa hovorí o zvyšujúcej sa nerovnostiach v USA a Európe, avšak nerovnosť v chudobných a rozvíjajúcich sa krajinách je ešte väčším problémom," hovorí Piketty poukazujúc na rozdiely v Číne a Indii. Obe krajiny zaznamenali rýchly hospodársky rast aj s rastúcou nerovnosťou. Rozdiel v príjmoch je ale v Indii oveľa horší. V Číne sa nerovnosť od roku 2006 trochu stabilizovala, čo naznačuje alternatívny prístup ku globalizácii a jej vplyvu na nerovnosť, píše Piketty.
Do úvahy ale treba brať aj isté obmedzenia dostupných údajov. Piketty dávnejšie kritizoval indickú vládu za zastavenie zverejňovania údajov o dani z príjmov za 15 rok, čísla z Indie a ostatných krajín sa nedali porovnať. "Je to paradox dnešnej globalizovanej ekonomiky, že aj keby sme mali žiť v ére big data a transparentnosti, stále nemáme prístup ku všetkým zdrojom údajov, ktoré by sme potrebovali," tvrdí Piketty odvolávajúc sa na finančné a politické sily, ktoré majú záujem na tom, aby sa tieto informácie utajovali.
Správa poukazuje veľké rozdiely v raste nerovnosti v USA a Európe. V Spojených štátoch, v roku 1980, najbohatšie percento obyvateľstva malo 11 % hrubého národného dôchodku, v roku 2016 sa toto číslo zvýšilo na 20 %. Spodná polovica najslabšie zarábajúcich v roku 1980 dosiahla 21 % hrubého národného dôchodku, ale vlani klesla na 13 %. Na druhej strane Atlantiku, najbohatšie percento v západnej Európe dosiahlo na 10 až 12 % hrubého národného dôchodku za rovnaké obdobie, zatiaľ čo spodná polovica si udržala približne 23 % celkových príjmov.
V Spojených štátoch došlo k "dramatickému kolapsu" podielu príjmov spodnej polovice, čo nevidieť v iných vyspelých ekonomikách, tvrdí správa. To by mohlo znamenať, že za to môže politika. Napriek tomu, že táto množina obyvateľstva zaznamenala "mierne" zvýšenie príjmov po zdanení, vďaka určitému prerozdeleniu v priebehu rokov bol tento účinok takmer nulový, kvôli rastu výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Zvýšenie "nadmerných zárobkov" pre generálnych riaditeľov a prehlbujúce sa rozdiely medzi firmami s nízkymi a vysokými príjmami, situáciu len zhoršili. A dokonca ani väčšia účasť žien na pracovnom trhu nepomohla vyrovnať súboj pohlaví. Muži tvoria 85 % z percenta najlepšie zarábajúcich.
Správa predpovedá, čo sa dá očakávať v rámci globálnej nerovnosti do roku 2050. Ponúka tri rôzne scenáre.
V prvom sa trendy za posledné tri desaťročia rozšíria ja na ďalšie tri a globálna nerovnosť sa bude mierne zvyšovať.
V druhom sa svet dostane na trajektóriu USA a nerovnosť je oveľa horšia. Najnovšie úsilie o zníženie daní spôsobí, že nerovnosť v Amerike bude predstavovať ešte závažnejší problém, dodáva Piketty. Väčšina ekonómov verí, že daňová reforma v USA bude nákladná a väčšinou pomôže bohatým. "Táto daňová reforma zhorší trend smerom k rastúcej nerovnosti," hovorí Piketty.
Ak sa však svet bude riadiť európskym smerom, globálna nerovnosť sa zníži, tvrdí sa v správe.
Napriek tomu "existujú niektoré oblasti, v ktorých sa Európa zhoršuje," tvrdí Piketty a poukazuje pri tom na preteky jednotlivých krajín v znižovaní daní z príjmov právnických osôb. "V istom zmysle všetko, čo Trump teraz robí, pokiaľ ide o zdanenie spoločností, je nasledovanie európskych lídrov."
Francúzsky ekonóm tvrdí, že v zóne voľného obchodu, ako je EÚ, musia existovať spoločné dane pre najbohatšie spoločnosti a jednotlivcov, pretože tí najviac profitujú z neprítomnosti takýchto taríf. Tieto dane by poskytli zdroj príjmov na infraštruktúru, či vzdelávanie. "Potrebujete tieto verejné príjmy, inak globalizácia a voľný obchod nemôžu fungovať," hovorí. Obchodné dohody by mali zahŕňať "silnú zložku o fiškálnej spravodlivosti", ako napríklad minimálne sadzby dane z firemných ziskov. "V tomto ohľade je Európa trochu pokrytecká, pretože ponúka obchodnú úniu bez akejkoľvek fiškálnej únie, bez minimálnej dane pre korporácie, a to sa musí zmeniť," uzatvára Piketty.
Správa tiež odporúča ďalšie politiky na zníženie nerovnosti:
– progresívnejšie dane,
– daň z dedičstva v krajinách, kde neexistuje,
– globálny finančný register, aby ľudia nemohli skryť svoje bohatstvo v rajoch,
– rovnomernejší prístup k vzdelaniu,
– lepší prístup k dobre plateným pracovným miestam prostredníctvom zavedenia minimálnych miezd, – lepšie zastúpenie pracovníkov v rozhodovacích výboroch.
Cieľom správy je celkovo upútať pozornosť širokej verejnosti, politikov a firiem, aby rastúce povedomie o zvyšujúcej sa nerovnosti bolo dostatočne silné na to, aby vyprovokovalo určité kroky. Brexit, Donald Trump, rastúci protekcionizmus a antiimigračné nálady sú dôsledkami rastúcej nerovnosti, dodáva ekonóm. Piketty zostáva optimistom, verí, že veľa ľudí vo svete chce porozumieť tejto problematike a bojovať proti nerovnosti. Správa a databáza s otvoreným prístupom sú súčasťou úsilia o demokratizáciu ekonomických poznatkov s cieľom dosiahnuť zmenu.
