oPeniazoch.sk, Grant Thornton Slovensko Foto: TASR/Martin Baumann
V množstve zmien, ktoré majú platiť od 1. januára 2018 v oblasti daní z príjmov, trochu zanikla tá s najväčším dopadom, kvôli ktorej Slovensko výrazne zníži svoju atraktivitu pre investorov.
„Problém je, že sa nelogicky a úplne zásadne mení prístup k reorganizáciám,“ hovorí rakúsky expert a managing partner spoločnosti Grant Thornton Slovensko Wilfried Serles. V mnohých európskych krajinách platí zvyk, že firemné reorganizácie (spájanie a delenie firiem, zmena právnej formy), ktoré majú legitímny, obhájiteľný ekonomický dôvod, prebiehajú vždy daňovo neutrálne. Princíp daňovej neutrality Slovensko doteraz rešpektovalo, od 1.1.2018 to prestáva platiť. Inak povedané, Slovensko chce z každej reorganizácie získať daň.
Firmy sa dnes môžu rozhodnúť pri podnikovej reorganizácii pre daňové účely medzi dvoma spôsobmi:
• v pôvodných cenách (daňovo neutrálne riešenie, ktoré v čase reorganizácie nepredstavuje dodatočné daňové zaťaženie)
• v reálnych hodnotách (počas podnikovej reorganizácie dochádza k zdaneniu nerealizovaných ziskov)
Od 1.1.2018: zostáva iba druhá možnosť, t.j. každá reorganizácia sa zdaňuje
„Daňovo neutrálna firemná reorganizácia je absolútnym základom prístupu štátov EÚ k firmám. Existuje množstvo dôvodov, prečo sa firmy legitímne rozdeľujú či spájajú. To nemá nič spoločné s obchádzaním daňovej povinnosti. Ak Slovensko teraz plošne na všetky reorganizácie uvalí daň, strelí si takpovediac do nohy. Ako jediný štát v regióne naviaže reorganizáciu na daňový zisk, čo môže odradiť firmy od toho, aby u nás ďalej podnikali,“ hovorí W. Serles.
Vyspelé štáty ako Rakúsko a Nemecko majú špeciálnu legislatívu pre oblasť reorganizácií – tzv. Umgründungssteuergesetzt. Tá je založená na princípe zachovania účtovnej hodnoty pri spájaní či delení firiem. To znamená, že štát sa nepozerá na trhovú hodnotu majetku, ale rešpektuje účtovnú hodnotu majetku. Daň si pýta až z reálneho predaja, z ktorého firma vytvorí zisk.
Slovensko sa teraz rozhodlo, že zdaní firmy pri reorganizácii z potenciálneho zisku, ktorý vyplýva z rozdielu medzi účtovnou a trhovou hodnotou majetku. A to aj napriek tomu, že nikto nič nepredáva. „Štát absolútne nemá nárok na zdanenie rozdielu medzi účtovnou a trhovou hodnotou len kvôli tomu, že firma sa zlučuje alebo rozdeľuje. To je prístup, ktorý Slovensko totálne diskvalifikuje medzi podnikateľmi v celej Európe,“ hovorí Wilfried Serles.
Modelový príklad: Neprípustné definitívne zdanenie
Firmy A a B sa spájajú z organizačných dôvodov. Firma A vlastní pozemok, ktorý kúpila za 100-tisíc eur, ale dnešná trhová hodnota je 1 milión eur. Od 1.1.2018 Slovensko chce, aby firmy pri spojení rozdiel priznali, zdanili a zaplatili 189 000 eur (21 % z 900-tisíc eur).
„Slovensko tým realizuje tzv. definitívne zdanenie v čase, keď nedošlo k dosiahnutiu reálneho výnosu napr. predajom“ hovorí W. Serles. „Je absolútna chyba, ak sa Slovensko pozerá plošne na všetkých podnikateľov ako potenciálnych podvodníkov a podľa toho mení daňovú legislatívu. Riešenie má vyzerať úplne inak. Slovensko potrebuje zaviesť modernú, špeciálnu legislatívu pre reorganizácie firiem, ktorá bude vychádzať z princípu udržania hodnoty majetku zostávajúceho v účtovníctve. Inak povedané, bude garantovať daňovú neutralitu pri reorganizáciách,“ hovorí Wilfried Serles.
Podľa experta musí Slovensko súčasne zaviesť opatrenia v ochrane veriteľov a trestnoprávnu zodpovednosť konateľov firiem za dlhy firiem. „Iba v takom prípade zaniknú možnosti pre špekulatívne spájanie firiem za účelom daňovej optimalizácie alebo vyhýbaniu sa záväzkom. Jedine takto dokáže Slovensko predchádzať únikom a zároveň zachovať podmienky pre podnikanie porovnateľné s okolitými štátmi.“
