oPeniazoch.sk, TASR
Model a fungovanie obecného, resp. sociálneho podniku má na Slovensku zatiaľ nevyužitý potenciál. Príklady obcí, kde sa do tohto typu sociálnej ekonomiky pustili, sú však jedinečné. Zhodli sa na tom noví poslanci Košického samosprávneho kraja (KSK), ktorí prijali pozvanie na diskusiu za Okrúhlym stolom v Ruskove, okres Košice-okolie. Informovala o tom koordinátorka projektu Podpora zamestnanosti vo vidieckych oblastiach Mária Biľová.
Približne 50 zástupcov samosprávy sa v rámci tohto projektu oboznámilo v uplynulých týždňoch s modelom obecného podniku Raslavice v Bardejovskom okrese, kde samospráva zamestnáva 90 ľudí, približne polovicu z nich tvoria miestni Rómovia. „Obecné služby Raslavice, s.r.o., vznikli v máji 2015, venujú sa stavebnej činnosti, autodoprave a ako jediný obecný podnik na Slovensku aj poľnohospodárskej výrobe,“ uviedla Biľová.
Zamestnanci podniku, teda priamo Raslavičania, zarobili za dva roky na mzdách takmer jeden milión eur. Tí, ktorí sa zamestnali cez podnik, si splatili svoje dlhy, časť z nich sa tak vrátila priamo do obecnej pokladnice, kde dlžili. „Postupne si sami budujú nové domy, životná úroveň Rómov sa zlepšila,“ vysvetľuje garant Komunitného centra a pracovník podniku v Raslaviciach Viktor Gumán. Miestni zamestnanci opravili či vybudovali mnoho obecných objektov, podieľajú sa na poľnohospodárskej výrobe a sociálnych prácach.
„Krásne vidieť, ako sa zlepšujú vzťahy, klesá nedôvera ostatných voči Rómom, domáci sa neboja pustiť ich do svojich dvorov či obydlí, čo bolo donedávna nepredstaviteľné. A je vidieť, že Rómovia si to vážia a nedopustili by sa ničoho, aby sa nové vzťahy nepokazili,“ konštatoval Gumán.
Podľa poslanca KSK Michala Kravčíka sú Raslavice skvelým príkladom pre samosprávy na východe. „Rómovia žijú v obrovskej biede. Za 25 rokov sme im nepodali pomocnú ruku, aby sa z nej dostali. Je najvyšší čas. Raslavice sú určite obrovská inšpirácia. A pri obecných podnikoch pritom môžeme využiť aj vlastné prírodné obecné bohatstvo, dedičstvo po predkoch,“ konštatoval.
Koordinátorka projektu dodáva, že cieľom takýchto podnikov je hlavne vytváranie príležitostí pre sociálne ohrozené skupiny, získavanie či udržiavanie pracovných návykov, ale aj podpora tradičného spôsobu života a zachovanie dedičstva a kultúrnych tradícií. „Chceme na príklade fungujúceho modelu z Raslavíc predstaviť širokej verejnosti, predstaviteľom samosprávy či tretieho sektora, že sociálna ekonomika má potenciál a môže zlepšiť situáciu v zaostalých regiónoch na Slovensku, aj inde v Európe,“ uzatvára Biľová.
