Po desiatich rokoch ekonomického utrpenia: Integrácia už v Európe nepredstavuje cestu k prosperite

Diskusia 3  
Po desiatich rokoch ekonomického utrpenia: Integrácia už v Európe nepredstavuje cestu k prosperite
Zdroj: The Economist
Foto: TASR/AP;thinkstock


6. 12. 2017 - Nietzscheho výrok, "čo ma nezabije, to ma posilní" neplatí za každých okolností. On sám kvôli opakovaným chorobám vedel, že niekedy sa nedostaví posilnenie, ale silnejúca slabosť. The Economist upozorňuje na obrovský nesúlad medzi ekonomickými a politickými inštitúciami eurozóny.

Kríza v Európe bola brutálna, trhy rýchlo pochopili, že jednotlivé vlády nemôžu počítať s pomocou ich národnej centrálnej banky. Prudko vzrástla pravdepodobnosť defaultu a začala sa šíriť panika. ECB sa rozhodla zakročiť. V snahe stimulovať ekonomiku však naráža na prekážku vo forme inflačného cieľa a nemeckej averzii k vyššej inflácii. ECB tak začala s programom nákupu aktív až vo chvíli, keď sa už jasne rysovalo deflačné riziko. Tento pomalý postup ECB ešte doplnili snahy o utiahnutie verejných rozpočtov. Tie išli presne proti tomu, čo vlády v priebehu ekonomického útlmu robia.

Eurozóna má za sebou tvrdých desať rokov a teraz si užíva neočakávaný rast. Podľa OECD tento rok porastie rýchlejšie ako USA, Británia aj Japonsko. Na začiatku súčasného boomu stálo oživenie exportov, čo v podstate znamená, že záchranné koleso hodil Európe zahraničný spotrebiteľ. Ten domáci totiž trpel vysokou nezamestnanosťou a slabým rastom miezd.

Silný globálny rast pomáha eurozóne stále, ale do hry vstúpilo aj ukončenie fiškálnej kontrakcie a spotrebiteľské výdavky, ktoré ťažia z postupného poklesu nezamestnanosti. Vyšší výber daní pôsobí pozitívne na vládne financie a zdravie európskej ekonomiky sa vďaka nej zdá byť lepšie. Ale takéto podmienky nebudú trvať večne. Najväčšou hrozbou je obrovský nesúlad medzi ekonomickými inštitúciami eurozóny a jej inštitúciami politickými.

Po desiatich rokoch ekonomického utrpenia: Integrácia už v Európe nepredstavuje cestu k prosperite

Žiadna európska inštitúcia nemá demokratickú legitimitu porovnateľnú s národnými vládami, eurozóna sa nachádza v politickej patovej situácii. Kríza okrem iného zdvihla popularitu nacionalistických strán, ktoré ťažia z hnevu a bolesti, ktorú podľa nich vyvolali nikým nezvolení  európski politici. Každý argument pre väčšiu integráciu berú ako známku snáh o obmedzenie suverenity. Lenže bez nových inštitúcií sa môže stať, že ďalšia recesia či ekonomický útlm budú mať ešte tvrdší dopad a o to viac posilnia nacionalistické názory v európskych krajinách.

Európa kvôli posledným desiatim rokom plným ekonomické bolesti stratila možnosť prezentovať integráciu ako cestu k prosperite. Ak k zmenám nevyužije súčasný boom, nebude dnešné oživenie v budúcnosti považované za okamih víťazstva, ale za stratenú príležitosť, uzatvára The Economist.