Koniec tlačenia peňazí v Európe: Banky potrebujú likviditu, aby mohli nakupovať ďalej

, Natixis Foto: thinkstock

Mnohí analytici sú toho názoru, že ECB budúci rok skončí s kvantitatívnym uvoľňovaním, čiže prestane nakupovať vládne obligácie členských krajín eurozóny. Je zrejmé, že ECB hrá na trhu vládnych obligácií významnú úlohu a teda po ukončení intervencií hrozí dvojité riziko

Najskôr pohľad na to, aký je objem vydaných vládnych obligácií jednotlivých členských krajín eurozóny a objem, aký z nich drží ECB.

A teraz k rizikám. Podľa analytikov banky Natixis môže dôjsť k rastu výnosov bezrizikových obligácií a k zvýšeniu rizikových spreadov na periférii menovej únie.

Kvantitatívne uvoľňovanie poskytovalo likviditu európskym bankám a ďalším finančným subjektom práve tým, že ECB od nich kupovala vládne obligácie. Pokiaľ by sa ale mali eliminovať spomínané riziká, banky by museli po ukončení kvantitatívneho uvoľňovania opäť začať nakupovať vládne obligácie. Avšak podľa analytikov Natixis, banky na trhu nahradia ECB iba v prípade, že budú mať aj naďalej dostatok likvidity. To by po zmene politiky ECB zaistili predovšetkým dlhodobé repo operácie. Vďaka nim by mohlo po ukončení QE dôjsť k obratu v trende.

 

Pokiaľ by ECB po ukončení kvantitatívneho uvoľňovania poskytla bankám likviditu inou formou, nemuselo by dôjsť k rastu bezrizikových sadzieb a rizikových prémií, ktoré by mohli vyvolať napätie v európskom finančnom systéme a v ekonomike.

To však podľa Natixis nie je ideálny scenár. Banky by sa totiž pri nákupoch vládnych dlhopisov pravdepodobne orientovali skôr na obligácie domáce. Tým by sa zvýšila korelácie medzi rizikom a vývojom v bankovom sektore a v sektore vládnom.

Súvisiace články

Aktuálne správy