Macro flash: Slovenskú ekonomiku potiahli okrem domácnosti už aj investície

, UniCredit Bank Foto: TASR/AP;thinkstock

Štatistický úrad na základe spresnených údajov mierne zvýšil rast slovenskej ekonomiky z pôvodne zverejnených 3,3 % na 3,4 %. V porovnaní s predchádzajúcim kvartálom sa dynamika rastu HDP predsa len spomalila, keď v druhom štvrťroku si Slovensko pripísalo rast až na úrovni 3,7 %. Po zohľadnení tradičných sezónnych vplyvom HDP vzrástol v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 0,8 %. Zverejnená štruktúra rastu neprekvapila, ekonomiku ťahal smerom hore zotavujúci sa domáci dopyt, naopak čistý export HDP znižoval.

Domáci dopyt v treťom štvrťroku ťahali smerom hore všetky jeho zložky okrem spotreby vlády, ktorá opäť mierne klesala (medziročne o -1,4 %). K spotrebe domácnosti sa v letných mesiacoch citeľnejšie pridali aj investície, ktorým v medziročnom porovnaní pomohla aj nižšia minuloročná porovnávacia báza. Dynamické zvýšenie však zaznamenali aj v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Oživenie fixných investícií sme pritom mohli pozorovať ako v prípade verejných investícií, tak aj súkromných. Obe si pripísali porovnateľné dynamiky medziročného rastu tesne nad 10 %. V úhrne sa tak fixné investície medziročne zvýšili o 10,4 % a k rastu HDP pridali 3,6 pb.

Predpokladáme, že do čísel súkromných investícií sa vo väčšej miere už dostali investície automobilového sektora (VW už v septembri spustil testovaciu prevádzku novej výrobnej linky). Verejné investície sa konečne odrazili od dna, pomohli im k tomu blížiace sa voľby do VÚC, ktoré pravdepodobne zvýšili investície žúp, ale aj postupný reštart výstavby diaľnic. Výraznejšiemu zrýchleniu verejných investícií stále bránia nedostatky v projektoch, ktoré spomaľujú rozbeh výstavby nových diaľničných úsekov. Rozbeh eurofondov je tak ešte pomalší ako v minulom rozpočtovacom období, čo zvyšuje riziko nárazového dočerpávania eurofondov pred koncom rozpočtovacieho obdobia.

Na druhej strane, silný rast fixných investícií bol čiastočne kompenzovaný pomalším zvyšovaním zásob – pravdepodobne aj v dôsledku toho, že časť investícií sa už začala dostávať do finálnej fázy a rozostavané investície sa začali presúvať zo zásob do fixných investícií. V úhrne si tak investície (fixné a zásoby) medziročne polepšili o 7,4 %.   

Silný trh práce vykazujúci rast zamestnanosti aj miezd sa premieta do zlepšujúcej sa spotrebiteľskej dôvery a následne aj do spotreby domácnosti. Aj napriek tomu, že maloobchodné tržby naznačovali mierne spomalenie dynamiky rastu v obchode, potvrdili sa naše dohady, že by za tým moho6l byť najmä dovolenkový efekt. Spotreba domácnosti sa tak aj v treťom štvrťroku ďalej zrýchľovala z 3,6 % na 4,0 % a zaznamenala tak najrýchlejší medziročný rast od konca roku 2008.

Pohľad na ponukovú stranu HDP hovorí, že v treťom štvrťroku prechádzal ekonomický rast naprieč sektormi slovenskej ekonomiky, keď medziročný pokles pridanej hodnoty nezaznamenal žiaden z nich. Ekonomiku pritom ťahali nahor najmä sektory služieb. Z nízkej porovnávacej bázy ťažil najmä finančný sektor, ktorý si pripísal až dvojciferný medziročný rast pridanej hodnoty (12,3 %). Nadpriemerný rast však vykázal aj obchod (6,9 %), IT sektor (4,2 %), či nehnuteľnosti (4,5 %). Na druhej strane sa opäť spomalila dynamika rastu pridanej hodnoty vytvorenej spracovateľským priemyslom (z 4,1 % len na 1,7 %). Ten sa zatiaľ nemôže oprieť o rastúcu produkciu automobilového priemyslu, ktorý je stále v investičnej fáze a ponukový šok sa dostaví až v priebehu budúceho roka.

Výhľad

Náš výhľad rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku nemeníme, ponechávame ho na úrovni 3,4 %. V budúcom roku náš odhad nepatrne zrýchľujeme z 3,8 % na 3,9 %, najmä pod vplyvom silnejších očakávaním v externom prostredí (mierne silnejší rast ekonomiky eurozóny). Rast slovenskej ekonomiky by aj v závere roka mal ťahať najmä silnejúci domáci dopyt, a to ako spotreba domácnosti, tak aj investície. Tie sa podpíšu aj pod silnejší rast dovozov a tak, aj napriek silnému externému dopytu v Európe a pokračujúcemu rastu exportov, ostane čistý príspevok zahraničia záporný. S koncom investičnej fázy a prechodom do produkčnej fázy aktuálnych investícií v automobilovom priemysle sa štruktúra rastu ekonomiky v priebehu budúceho roka predsa len začne meniť. Domáci dopyt by mala síce naďalej ťahať silná spotreba domácnosti, bázicky efekt však zastaví ďalší rast súkromných investícií. Naopak, príspevok zahraničia k rastu slovenskej ekonomiky sa vráti do plusu a postupne sa začne zvýrazňovať, najmä pod vplyvom nových exportov v automobilovom priemysle, ale aj nižších nárokov na investičné dovozy.

Ponukový šok v automobilovom priemysle by sa mal citeľnejšie prejaviť na raste slovenskej ekonomiky od druhej polovice budúceho roka, kedy by mal byť do prevádzky spustená štvrtý závod automobiliek v krajine (Jaguár Land-Rover). Rast HDP by tak mal na prelome rokov 2018-2019 prekračovať 4%, a to aj napriek postupnému cyklickému spomaľovaniu rastu európskych ekonomík. Vďaka ponukovému šoku v automobilovom priemysle by tak vrchol ekonomického cyklu mohlo Slovensko dosiahnuť o niečo neskôr ako eurozóna. Cyklické spomalenie rastu domáceho dopytu by sme však predsa len mohli začať pozorovať aj na Slovensku už niekedy na prelome rokov 2018-2019.

 

Autorom je analytik Ľubomír Koršňák UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.

Súvisiace články

Aktuálne správy