oPeniazoch.sk, Quartz Foto: SITA/AP
Počas uplynulého desaťročia sa ekonómovia venovali výskumu, prečo sa nepodarilo predvídať finančnú krízu. Priniesli nové teórie, modely a politiky, ale ani to im nepomohlo úplne si opraviť reputáciu. A hoci dôsledky krízy sa postupne vytrácajú, ľudia stále ekonómom nedôverujú. Laureát Nobelovej ceny vysvetľuje, prečo sme si vyslúžili zlú hospodársku politiku
Najnovšie sa o zlepšenie verejnej mienky v oblasti ekonómie pokúsil Jean Tirole, laureát Nobelovej ceny za ekonomiku z roku 2014. Jeho najnovšia kniha Ekonomika pre spoločné dobro je 560-stranový manifest o vzťahoch medzi ekonomikou a politikou. Počas uplynulého roka sa mnohí snažili vysvetliť Brexit, zvolenie Donalda Trumpa aj vzostup krajnej ľavice v Európe použitím ekonomických argumentov. Je však jasné, že samotná ekonomika situáciu nevysvetľuje. V rámci všeobecného odporu proti "elitám" musia ekonómovia ukázať svoju hodnotu. Tirole začína tým, že sa pokúša demystifikovať to, čo v skutočnosti robia. Potom sa zaoberá výzvami, ktorými by sa oblasť mala zaoberať, od nerovnosti a zmeny klímy po politiku trhu práce a budúcnosť Európy.
"Dostávame také hospodárske politiky, aké si zaslúžime," píše. "A kým medzi širokou verejnosťou pretrváva slabé ekonomické chápanie, dobrá politická voľba si bude vyžadovať veľkú politickú odvahu."
Tiroleho kniha je v konečnom dôsledku obhajobou ekonómie, hoci uznáva, že by sa mala opätovne pripojiť k iným spoločenským vedám, ako je psychológia, antropológia, história a politická veda. Tirole sa po udelení Nobelovej ceny cíti byť verejným intelektuálom, pri svojich vyjadreniach si servítku pred ústa neberie.
„Ex-post racionalizácia je populizmus. Je užitočné komunikovať s odborníkmi, ale ak to širšie publikum nemá dostatok akademického vzdelania, je pre politikov veľmi ťažké získať správnu politiku. Ekonómovia sa venujú viac posudzovaniu kolegov, kvalite výskumu a kvalite výučby,“ strieľa do vlastných radov Tirole.
Vzťah medzi ekonomikou a politikou je v ostatnom čase obzvlášť chaotický. Zdá sa, že ekonomické argumenty by potrebovali väčší priestor v politike. Poddľa Tiroleho je k tomu potrebné najskôr zabezpečiť, aby ľudia rešpektovali intelektuálov. Potom obmedziť frustráciu, aby ľudia nevolili populistov, kvôli tomu, že sú vo veľkej miere znepokojení budúcnosťou, rastúcimi dlhmi, príjmovou nerovnosťou a nezamestnanosťou. „Máme spoločnosť, ktorá je čoraz nerovnomernejšia. Mohlo by sa to, bohužiaľ, ešte zhoršiť novými technológiami. Keď sa ľudia boja, majú tiež tendenciu vymeniť svoje súčasné vlády a odborníkov. Chcú veľkú zmenu, ktorú často ponúkajú populisti vo svojich rozprávkach a nesprávnych politikách. Ľudia sa snažia uchopiť niečo, čo im dáva nádej.“
Tirole tvrdí, že štát sa zmenil od poskytovateľa na regulátora a politika stáva čoraz viac polarizovanou. Vlády zohrávajú dôležitú úlohu, ale nie takú, ako si myslia politici. „Mnohí si myslia, že vláda vám dokáže garantovať prácu. Som za sociálny štát, ale nie tak, ako to funguje teraz vo Francúzsku. Mali by sme ochraňovať pracovníkov, nie prácu. Máme tu problém nerovnosti v rámci krajiny, ale zároveň aj otázku nerovnosti medzi krajinami. Potrebujeme stimuly na inováciu a potrebujeme podnikateľov. Päť najväčších trhových hráčov vo svete sú obojstranné trhové platformy vytvorené len niekoľkými ľuďmi. Ak sa nám v kontinentálnej Európe nepodarí udržať talentovaných ľudí, potom tu nebudú vytvorené pracovné miesta a zvýši sa nerovnosť. Je pekné hovoriť o prerozdeľovaní, ale najskôr musíte mať niečo, čo sa má prerozdeliť.“
Súčasným problémom Európy je, že veľa Európanov žiada viac integrácie a súčasne aj väčšiu suverenitu. Tirole poukazuje na to, že Európa nie je federáciou, nemá spoločný rozpočet, spoločný dlh, spoločné poistenie v nezamestnanosti alebo bežné poistenie vkladov. V Európe máme centralizovaný bankový dohľad, takže v zásade by sme mohli mať spoločné poistenie vkladov, pretože máme rovnaké pravidlá pre banky v Španielsku, Taliansku, Nemecku atď. Ale pre poistenie v nezamestnanosti rovnaké pravidlá nemáme. Každý ma svoju politiku trhu práce a vzdelávania, pričom miera nezamestnanosti sa pohybuje od 5 do 15-20 %. Podľa Tiroleho by spoločné poistenie v nezamestnanosti malo byť viac o synchronizácii. „Nehovorím, že vytvárame nezamestnanosť len tak zo zábavy, ale stále máme silnú loby, ktorá bráni zmenám. Aby sme dosiahli spoločný rozpočet a dlh, musíme mať spoločné pravidlá hry. Ale v tomto som pesimista. Ak sa pozriete na populistické hnutie, nielen na populistov, vždy ponúkajú väčšiu suverenitu. Ak sa na to pozrieme zo širšieho pohľadu, je to smiešne. Francúzi sa budú brániť Nemcom a naopak. Ale pokiaľ to bude takto, trend smeruje k väčšej zvrchovanosti a menšiemu federalizmu.“
