oPeniazoch.sk, project syndicte Foto: thinkstock;SITA/AP
Flexibilné výmenné kurzy poskytujú cennú nezávislosť menovej politiky. Ale v globálnom obchodnom prostredí ovládanom dolárom je schopnosť podporovať plnú zamestnanosť cez pohyblivého menového kurz veľmi obmedzená.
V roku 1953 vydal Milton Friedman esej s názvom "Prípad flexibilných výmenných kurzov", v ktorej argumentoval, že flexibilné kurzy dokážu zmierňovať vnútorné a vonkajšie šoky len tým, že prinášajú správne zmeny cien potrebné pre udržanie ekonomiky na plnej zamestnanosti. Ale po takmer polovici storočia je realita plávajúceho výmenného kurzu o niečo komplikovanejšia.
Aby sme porozumeli Friedmanovej logike, pozrime sa na scenár, v ktorom sa zvyšuje produktivita v Spojených štátoch. V efektívnom systéme by to malo znížiť cenu amerického tovaru v porovnaní s ostatným svetom, pričom vývoz USA by sa stal lacnejším ako dovoz. Vzhľadom na to, že sa americké obchodné podmienky zhoršujú (pomer vývozných a dovozných cien), dopyt sa posúva smerom k americkému tovaru a udržuje ekonomiku na plnej zamestnanosti.
Ak sú ceny viazané, objaví sa potenciálne riziko. Povedzme, že ceny amerického dovozu z Japonska sú viazané na japonský jen a ceny amerického vývozu do Japonska sú v dolároch. Obchodné podmienky tak zostanú nezmenené, pokiaľ sa nezmení výmenný kurz.
Pri pohyblivom výmennom kurze je tomu inak. Umožnením menovej expanzie a znehodnotením amerického dolára, čo umožňuje logika pohyblivého výmenného kurzu, ceny vývozu z USA klesnú oproti dovozu. Výsledkom je želané zhoršenie podmienok obchodovania výrobcu a zachovanie plnej zamestnanosti. Táto myšlienka ale predpokladá, že podmienky obchodu sa v krajine v obmedzenej miere menia s jej výmenným kurzom. A to, ako ukázalo história za štvrťstoročie, sa nenapĺňa.
V nedávnom dokumente sa Emine Boz z Medzinárodného menového fondu, Mikkel Plagborg-Møller z Princetonskej univerzity a ja zameriavame na bilaterálne indexy vývozu a dovozu z 2500 krajín, pokrývajúcich 91 % svetového obchodu za obdobie 1989-2015. Neberieme do úvahy ceny komodít (ropa, meď a iné tovar obchodovaný na burze), pretože tieto ceny viazané. Ako sa ukázalo, neexistujú dôkazy o tom, že by sa obchodné podmienky a výmenný kurz pohybovali v tandeme. Naopak, 1 % znehodnotenie bilaterálneho výmenného kurzu je spojené s iba 0,1 % znehodnotením v bilaterálnych obchodných podmienkach v roku odpisovania. A to z dôvodu, že ceny väčšiny medzinárodne obchodovaných tovarov sú viazané na dolár, nie na produkt ako to predpokladá Friedman.
Pozrime sa na prípad USA a Japonska. Takmer 100 % amerického vývozu do Japonska sa oceňuje v dolároch, čo znamená, že je to ako vo Friedmanovej verzii. Ale 80 % amerického dovozu z Japonska je fakturovaných v dolároch, čo znamená, že tieto ceny sú lepšie v dolároch, než v japonskom jene. Výsledkom toho je, že obchodné podmienky sa menia len zriedkakedy, dokonca k zmene nedochádza ani vtedy, keď sa kurz mení. To znamená, že aj keby sa americký dolár znehodnotil a pre amerických dovozcov bude nákup japonského tovaru drahší, bude to len nepatrný stimul na prechod od japonského tovaru k americkému tovaru. Slabší dolár má teda obmedzený vplyv na americký dovoz. Rovnako slabší jen nepomôže podporiť japonský vývoz do USA, pretože cena týchto vývozov v dolároch zostáva zhruba na rovnakej úrovni.
Tento jav sa samozrejme nevzťahuje len americké obchodné transakcie. Podiel svetových dovozov fakturovaných v amerických dolároch je 4,7-krát väčší ako podiel svetových dovozov z USA. Pre svetový vývoz je tento údaj 3,1. Táto "dominantná paradigma meny" leží v rozpore s podmienkami obchodovania. V skutočnosti dokumentuje, že ceny a objemy globálneho obchodu sú ovplyvňované výmenným kurzom dolára, nie kurzom medzi menami dvoch obchodných partnerov. Takže výkyvy v cene a množstve dovozu Indie napríklad z Číny závisia od výmenného kurzu rupie a dolára, nie od výmenného kurzu rupie a renminbi. Sila amerického dolára je preto kľúčovým prediktorom celosvetového objemu obchodu a inflácie spotrebiteľov/výrobcov.
Friedman mal pravdu v jednej veci: flexibilné výmenné kurzy poskytujú cennú nezávislosť menovej politike. Avšak v obchodnom prostredí ovládanom dolárom je schopnosť podporovať plnú zamestnanosť výrazne obmedzená.
Autorkou je Gita Gopinathová, profesorka ekonómie na Harvardskej univerzite.
