oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP
Keď v apríli roku 1992 otvoril svoje brány Disneyland Paris, už dávno bolo na problémy „zarobené“. Od samého počiatku sa prejavovala neznalosť, povrchnosť, sebaistota a hrubá ignorancia otcov projektu, sediacich na najvyšších poschodiach spoločnosti Disney.
Úspešná spoločnosť Walt Disney po veľmi dobrom vývoji ich prvého zábavného parku mimo USA, ktorý v roku 1983 otvorili v Japonsku a zaznamenali okamžite obrovské počty návštevníkov, začala hľadať miesto pre podobný tematický park v Európe. Čo sa však mohlo pokaziť, sa podľa Murphyho a iných zákonov kaziť aj začalo.
V najužšom výbere lokalít skončili dve miesta v Španielsku (ktoré boli klimaticky veľmi podobné polohám parkov v USA na Floride a v Kalifornii) a dve lokality vo Francúzsku. Výber však napokon padol na mestečko Marne la Valee kúsok od Paríža. Argumentom manažmentu bola blízkosť medzinárodného letiska, geografická poloha v strede spádovej oblasti pre 200 miliónov obyvateľov z európskych krajín a… tým asi zoznam argumentov pre túto lokalitu končí. Španielske lokality takmer nepoznajú zimu, boli v blízkosti letovísk pri stredozemnom mori, pracovné právo a odpor odborárov v Španielsku bol neporovnateľný s postojmi francúzskych zástupcov, cudzie jazyky v Španielsku nie sú vytláčané a postupne by sa dali menovať ďalšie argumenty proti Marne la Valee. Ďalší priebeh udalostí nám len dá za pravdu.
Zrod plný omylov
Ku každému tematickému parku skupiny Disney patria aj hotely, pretože rodina, ktorá prespí v „mikimauzovom“ mestečku, minie viac peňazí, ako rodina, ktorá len počas dňa navštívi atrakcie a večer odchádza domov. Preto aj v blízkosti Marne le Valee vznikajú hotely s kapacitou skoro 6000 lôžok (len pre porovnanie, kedysi najväčší hotel na Slovensku – Hotel Bratislava ponúkal zhruba 500 lôžok). Vieme si predstaviť, ako prebiehala strategická debata v centrále Walt Disney, keď sa plánoval podnikateľský zámer pre Eurodisney. Jeden člen predstavenstva sa pýta druhého:
– „Jim, ty si bol minulý rok v Európe, koľko ste platili s manželkou za noc?“
– „John, platili sme asi 500 dolárov za noc“.
John si do business plánu zaznamená, bežná cena za noc 500 dolárov, Jim mu už však zabudol povedať, že s manželkou spali v Paríži v hoteli Marriott na Champs Elysees. A tak sa do podkladov dostane cena, ktorú rodiny s detičkami pri návšteve zábavného parku budú považovať za ďalší bod zábavy.
V parkoch Walta Disneyho v USA bolo zvykom, že zamestnanci majú len krátkodobé úväzky, privyrábajú si tam študenti, oblečení za postavičky z filmov a detičky sa s nimi radostne fotia. Francúzske úrady požadovali, aby zamestnanci mali trvalé úväzky, aby tam platil zákonník práce, ktorý napríklad dovoľuje zamestnancom fajčiarske prestávky a podobne. Viete si predstaviť, ako asi malé dieťa reaguje, keď vidí káčera Donalda, ako si za rohom zapáli cigaretku…
So zámerom predísť neželaným udalostiam, otvára Walt Disney v roku 1991 pre budúcich zamestnancov akadémiu, ktorá ich má vzdelať v pracovných postupoch a pravidlách. Všetky pracovné stretnutia sa majú odohrávať v angličtine. A hneď je tu francúzska byrokracia, ktorá protestuje. Zamestnanci mali ovládať okrem francúzštiny aj ďalší európsky jazyk, preto Disney plánoval nábor pracovníkov aj v Amsterdame a v Británii. Byrokracia stanovila požiadavku na „uprednostnenie lokálneho pracovného trhu“.
Ťažké prvé kroky
Otvorenie parku v roku 1992 bolo ihneď využité na štrajk zamestnancov železničnej spoločnosti, ktorá viedla z Paríža aj do mestečka Marne la Valee. Aby sme sa dlho nerozpisovali, očakávané čísla návštevnosti, 60 000 návštevníkov za deň, sa ani po dvoch rokoch nenaplnili a dosahovali úroveň 25 000 denne. Strata po prvom roku prevádzky bola 300 miliónov frankov a jeden z hotelov bol tak žalostne prázdny, že sa rozhodli ho zavrieť. Aby sa zdvihla priemerná čiastka minutá za deň jedným návštevníkom, prijali opatrenie predávať v areáli Eurodisney aj alkoholické nápoje. Nič nepomohlo a po dvoch rokoch sa projekt potácal v gigantických problémoch, ktoré viedli k prvému pokusu o reštrukturalizáciu dlhov. Financujúce banky boli postavené pred ultimátum a prijali podmienky „podeliť sa o straty“. Oželeli celkovo 500 miliónov eur, na tri roky odložili splácanie istiny a predlžili splatnosti svojich úverov.
Sudičky dali projektu do vienka veľa zlého, od nevhodnej lokality, po jazykovú bariéru a finančné suchoty. V celej histórii Eurodisney boli možno 3 – 4 roky, ktoré skončili ziskom. Napriek tomu, že počtom návštevníkov sa Eurodisney dostal aj pred také atrakcie ako Eiffelova veža a Louvre dohromady, nedokázal sa vymaniť na trvalo z problémov. Prekážky, ktoré stáli v ceste k lepšiemu úspechu boli tiež v šokoch z teroristických útokov, ktoré demotivovali rodiny s deťmi cestovať lietadlom, v častých štrajkoch v okolí parku či u dodávateľov a prepravcov, ale aj v technických problémoch atrakcií, ktoré viedli k zraneniam návštevníkov. Dlhy sa počas 25 rokov existencie niekoľkokrát reštrukturalizovali a záchrancom bol saudský princ Alwaleed, ktorý po boku materskej spoločnosti Walt Disney držal 10 % imania. Zadlženosť tematického parku sa v júni 2017 pohybovala na úrovni 1,5 miliardy eur.
Východisko pre zábavný park po 25 rokoch
Je paradoxné, že na iných trhoch je značka Walt Disney megaúspešná. V roku 2016 bol celkový obrat Walt Disney na úrovni 55 miliárd USD a zisk zhruba 9 miliárd. Nedávno otvorený tematický park v Číne je úplný hit. Preto sa v polovici roka 2017 materská spoločnosť Walt Disney rozhodla úplne prevziať francúzsky park pod svoje krídla a odkúpila väčšinu akcií, aj od princa Alwaleeda, ktorému ponúkla 67 % prirážku nad trhovú cenu. Po dosiahnutí 97 % vlastníctva, bolo obchodovanie s akciami Eurodisney v polovici roka zastavené a ohlásili sa ďalšie finančné injekcie vo výške 1,7 miliardy USD, ktoré chce materská spoločnosť vložiť do projektu v Marne Le Valee.
