oPeniazoch.sk, medium.com Foto: SITA/AP
Nedostatok zvyšuje cenu. Ale keď raz cena stúpne, len málokedy klesne späť na pôvodnú úroveň. Dobrý príkladom je aktuálny dopyt po masle.
Cena masla sa zvýšila. Zákazník to samozrejme sleduje s odporom, a zároveň rozmýšľa ako dokáže zmeniť svoje každodenné stravovacie návyky. Bude lepšie si vopred urobiť zásoby, alebo stačí nadhľad a brať celú záležitosť s humorom? Takýto okamih vyvoláva príležitosť hlbšie sa zamyslieť nad súvislosťami. Je nedostatok masla existenčná, alebo len kulinárska kríza? Dá sa vôbec žiť bez masla? Nahradiť ho margarínom? Je to dôsledok hospodárskej krízy?
Nedostatok masla sa pripisuje ako ďalšia položka na dlhý zoznam zločinov, za ktoré môže globalizácia a komercializácia, ktoré už zašli priďaleko. Ako môže krajina, ktorá maslo vyrába, trpieť jeho nedostatkom? Prstom sa ukazuje na vinníkov, ako je nespravodlivý systém globálneho obchodovania a invázia kapitalistických vymožeností, medzi ktoré patria aj veľké reťazce supermarketov.
Globalizácia ako koncept má za sebou niekoľko úspešných rokov, kým si ju začali viac všímať politici. Vo Francúzsku si na jar zvolili globalizátora Emmanuela Macrona namiesto kandidátov proti globalizácii akou je Marine Le Penová a Jean-Luc Melénchon. V tom Francúzsku, ktoré dnes viní globalizáciu za to, že jeho občania nedostanú kúpiť svoje milované maslo. A na pretras každodenných debát sa tak dostávajú základy kapitalizmu. "Nedostatok masla, najvyššia kríza kapitalizmu?" pýta sa tamojší antiglobalistický časopis. Zmiešaním odkazov na nacistickú okupáciu, dôležitosti tuku v strave a nadradenosť masla nad olej, vidí v kríze masla autor článku posledné dni umierajúcej ideológie voľného trhu.
Napriek desiatkam rokov vydávania kuchárskych kníh a vysielania televíznych relácií o nekonečných poznatkoch, zázrakoch a nuansách francúzskej kuchyne, to, s čím sa najčastejšie spája, nie sú žabacie stehienka, ale maslo. Zatiaľ čo svet objavoval pásy na behanie, módne druhy rôzneho cvičenia a chemicky vyrobené, nízkotučné náhrady masla, Francúzi sa držali masla a stále sa cítili byť chudší a zdravší ako ľudia vo väčšine ostatných západných krajín. Ale aby to nevyznelo sarkasticky, Francúzi sú naozaj najväčšími spotrebiteľmi masla na planéte. V roku 2016 podľa Kanadského mliečneho informačného centra priemerná Francúz spotreboval 8,2 kg masla. Pre porovnanie, 2,6 kg ho spotreboval Američan a len jedno kilo priemerný Číňan.
Táto masívna spotreba masla nie je vôbec prekvapujúca, ak ste niekedy videli prípravu croissantov, základný prvok francúzskeho jedálnička, čo sú v podstate veľké kusy masla ku ktorému sa pridáva len symbolické množstvo múky. Keď sa začali šíriť správy o náraste cien, nasledoval mierny stupeň paniky. Ceny croissantov narástli na 1,15 eura. Ľudia sa začali obávať, ako to bude s blížiacimi sa sviatkami. Médiá začali ponúkať návody na to, ako si vyrobiť vlastné maslo.
Francúzsko má pocit, že je v krajine je vojnový stav. Napriek ťažkej situácii ale nákup margarínu jednoducho neprichádza do úvahy. Použitie tejto obávanej náhrady vo výrobkoch ako sú croissanty bol široko odmietnutý. Francúzi si udržali hrdosť, a hoci sa časom približujú k americkým zvykom, sú isté hranice, ktoré odmietajú prekročiť.
Súčasná produkcia masla je nízka, svetový dopyt po masle narastá. Toto je primárne spôsobené dvoma krajinami. Čínou, ktorá v súčasnosti objavuje všetko francúzske, čiže aj croissanty a ďalšie francúzske pečivo. Rovnako šokujúce je, a na rozčarovanie Francúzov, že aj americkí konzumenti začali oslavovať maslo, pretože všetky tie módne diéty sa nakoniec obrátili v prospech tukov a masla. "Svetový dopyt sa za posledných dvanásť až osemnásť mesiacov zvýšil o 5 %, zatiaľ čo ponuka klesla súčasne o 5 %. To je veľa," povedal Jean-Marie Le Bris, riaditeľ mliekarenského družstva Laïta pre Les Echos. Táto jednoduchá nerovnováha medzi ponukou a dopytom sa odráža v cene masla. Za posledných 20 mesiacov sa priemyselné náklady na výrobu masla vo Francúzsku zvýšili z 2500 EUR na tonu na 8000 EUR na tonu, píše Le Figaro. Ale zatiaľ čo sa médiá pokúšajú ospravedlňovať rast ceny masla, nevedia nájsť odpoveď na to, prečo sú sklady v celej krajine prázdne.
Trh, na ktorom dostanete kúpiť od čerstvého chleba až po hovädzie všetko pre svoju kuchyňu, je len zábleskom romantického života vo Francúzsku. Realita nakupovania pre priemerného Francúza je úplne iná. V celej krajine dominujú veľké nákupné reťazce. Ak sa Francúzi niekedy chceli postaviť tomuto americkému štýlu, skončilo to zhruba pred desiatimi rokmi. V súčasnosti nákupom dominujú francúzske obchodné reťazce ako Carrefour, Casino, Intermarché a E. Leclerc. Prvých sedem reťazcov predstavuje 85 % všetkých predajov potravín v krajine, uvádza Kantar Retail. Je to objem o akom americké reťazce môžu len snívať. Francúzske potravinárske reťazce zožali taký úspech, že istý čas sa považovali za hnací motor ekonomiky. V ostatných rokoch sa ale mnohé zmenilo. Slabší predaj, nižšie zisky a meniacimi sa nákupné zvyklosti. Už sa nestavajú gigantické supermarkety, v ktorých by sa akýkoľvek prímestský Američan cítil ako doma.
Z časti za to môže demografia. Podľa štúdie Kantar Retail rast počtu obyvateľov vo Francúzsku spadne z ročného priemeru 500 000 v rokoch 2001-2006 na predpokladaných 283 000 medzi rokmi 2016 až 2021. V dôsledku starnutia obyvateľstva, počet ľudí starších ako 65 rokov by mal do roku 2021 narásť z 19 na 21 % obyvateľstva. Veľkú časť súčasnej populácie tvoria chudobní prisťahovalci, ktorí žijú v spoločných domácnostiach s inými rodinami a nemajú autá. Ako by mohli chodiť spolu s imobilnými seniormi na perifériu do nákupných reťazcov? To všetko, zmiešané s kultúrnou túžbou znovunadobudnúť niekdajší spôsob života, viedlo Francúzov k pomalému návratu do obchodov v ich priamom susedstve. Aj korporátni giganti sa prispôsobili trendu a ponúkli "mini" a "expresné" verzie svojich predajní, ktoré zdanlivo zapadajú do každého kúta mesta. Je to paralela s 90. rokmi, kedy sa niektoré mestské americké štvrte stali presýtené McDonaldom alebo Starbucksom. To isté sa dnes deje vo Francúzsku. Nesie to so sebou obrovské kapitálové výdavky, ktoré ešte viac škrtajú aj tak mizerné zisky. Konkurenčný boj nepozná zmierenie, jednoducho sa ceny musia stlačiť na minimum. To viedlo gigantov k vytváraniu rôznorodých obchodných partnerstiev, aby dokázali vyvinúť ešte väčší tlak na výrobcov. Títo spojenci podpíšu zmluvu raz ročne s mnohými výrobcami, a tam možno treba hľadať aj dôvod, prečo na mnohých regáloch chýba maslo.
Pri náraste nákladov na výrobu masla producenti vyzvali supermarkety, aby opätovne prerokovali nákupné zmluvy. Supermarkety odmietli, keďže posledná vec, ktorú by chceli urobiť, je preniesť akékoľvek zvyšovanie ceny na zákazníka. Tvárou v tvár obrovským kapitálovým výdavkom, slabým ziskom, silnej konkurencii sa objavila kríza masla v tom najhoršom možnom čase pre supermarkety.
Keď ale supermarkety odmietajú vyjednávať, výrobcovia posielajú svoje maslo inde, do krajín ako je Nemecko, kde je predávajúci ochotný zaplatiť vyššiu cenu. Vývoz francúzskeho masla vzrástol v júni medziročne o 6 %, v júli o 17 % a v auguste o 16 %. V dôsledku toho, že francúzske maslo je dodávané inde, jedna štúdia konštatovala, že do tretieho októbrového týždňa bolo asi 30 % všetkých maslových regálov prázdnych a predpokladalo sa, že tento mesiac by to mohlo byť až 46 %. Samozrejme, že celú situáciu zhoršuje prístup zákazníka, ktorý sa neštíti narobiť si nadmerné maslové zásoby.
Je však určitá nádej, že sa obe strany dohodnú. V rámci rokovaní o cenách tovarov, ako je maslo, by sa v roku 2018 mohli podpísať dokumenty, kde supermarkety a výrobcovia uzatvoria širokú dohodu, aby sa rešpektovali veci ako sú trhové ceny. V tomto prípade to znamená dohodnutie zvýšenia ceny masla pre spotrebiteľov. Zástupcovia supermarketov uviedli, že zvažujú zvýšenie cien masla až o 27,48 %.
Iróniou je, že po rokoch protekcionizmu, chcú poľnohospodári a výrobcovia mliečnych výrobkov od vlády, aby prinútila supermarkety prijať zákony voľného trhu. Zdá sa, že v podstate Macronova vláda, supermarkety, poľnohospodári a výrobcovia sa zhodli na tom, že riešenie maslovej krízy spočíva vo väčšej konkurencii a kapitalizme. Ale človek by si mal vždy dávať pozor na to, čo si želá, pokiaľ ide o voľný trh. Toto nadšenie by mohlo byť krátkozraké. V prípade, že sa zmenia ekonomické podmienky a bohatý rok povedie k nadmernej tvorbe zásob masla, mohlo by to cenu stlačiť hlboko dolu. Pričom ale cena, za ktorú budú spotrebitelia nakupovať maslo, pravdepodobne zostane vysoká a zisky sa opäť presunú od výrobcov k supermarketom.
V každom prípade už čochvíľa môže maslová vojna skončiť, ale nie je pravdepodobné, že by si ktokoľvek po nej dokázal vychutnať víťazstvo. Ani všetko maslo na svete nemusí stačiť na to, aby v ústach francúzskych spotrebiteľov prerazilo trpkú chuť finančného dopadu ekonomiky voľného trhu, ktorú budú musieť už čoskoro prehltnúť.
