Globálna ekonomika pomaly rastie, potrebuje reformy aj medzinárodnú koordináciu

Globálna ekonomika ako celok smeruje správnym smerom a dostáva nové impulzy nielen z rozvinutých, ale aj z rozvíjajúcich sa a rozvojových ekonomík. Ak bude terajší trend v ekonomických aktivitách pokračovať, v roku 2017 dosiahne globálna ekonomika najvyšší rast od roku 2013.

Zaznelo to na štvrtkovej bratislavskej konferencii Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky: krehký posun z oblasti rizika do rastovej trajektórie. Pri príležitosti prezentácie rovnomennej publikácie ju organizoval Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Ústavom ekonómie a manažmentu Ekonomickej univerzity.

"Tohtoročná vedecká monografia je rozdelená na 13 kapitol v rámci štyroch blokov, pričom prvý blok sa zaoberá vývojom globálneho outputu a obchodu a makroekonomickým vývojom troch kľúčových ekonomických centier v rámci rozvinutých krajín," priblížil vedúci autorského kolektívu Saleh Mothana Obadi.

Druhý blok je podľa jeho slov venovaný ekonomickému dianiu v niektorých krajinách zoskupenia BRIC, ako sú Čína, Rusko a India, vzhľadom na ich narastajúci význam vo svetovej ekonomike. Tretí blok hovorí o vývoji a rizikách globálneho finančného trhu. "V poslednom analyzujeme vybrané globálne a regionálne problémy v geopolitickej a ekonomickej rovine a ich vplyv na globálnu ekonomiku," doplnil Obadi. Podľa jeho slov sa globálna ekonomika mierne posunula z oblasti rizika do rastovej trajektórie s pozitívnym výhľadom a pomalým tempom sa dostáva z následkov hlbokej krízy.

"Udržanie tohto trendu si bude vyžadovať reformy monetárneho a fiškálneho systému v mnohých krajinách sveta, čo si vyžaduje úzku koordináciu medzi kľúčovými ekonomikami rozvinutých, rozvíjajúcich sa aj rozvojových krajín," povedal vedúci autorského kolektívu, ktorý v tejto súvislosti poukázal aj na viaceré riziká, ktorým svetová ekonomika naďalej čelí.

K najvážnejším neekonomickým rizikám podľa neho patria občianske aj medzištátne vojny, utečenecká kríza či dlhotrvajúca politická neistota a iné šoky. "Môžu vyvolať korekciu v hodnotení bohatých trhov. Ide najmä o hodnotu akcií a zvýšenie volatility z terajšej nízkej úrovne. Zároveň to môže negatívne ovplyvniť výdavky a dôveru hlavne v krajinách s finančnou zraniteľnosťou," zdôraznil Obadi.

Z ekonomických rizík spomenul konsolidáciu na výdavkovej strane rozpočtu USA a fiškálnu politiku krajiny, nízke ceny komodít, zhoršujúce sa makroekonomické ukazovatele ekonomík krajín, ktoré ich exportujú, narušenie globálneho obchodu, protekcionizmus, slabý dopyt a problémy so súvahami v niektorých regiónoch Európy, finančnú dereguláciu, ale aj boom na trhoch s akciami a nehnuteľnosťami v niektorých krajinách.

Súvisiace články

Aktuálne správy