Nezamestnanosť vo Švédsku klesá, u prisťahovalcov však pomalšie

Diskusia 2  Zdroj:

17. 11. 2017 - Švédsku sa podarilo uskutočniť v minulosti reformy, ktoré krajine zabezpečili ekonomický rozkvet a rast životnej úrovne.

Švédsku sa podarilo uskutočniť v minulosti reformy, ktoré krajine zabezpečili ekonomický rozkvet a rast životnej úrovne. Na trhu práce sú však výzvy, s ktorými sa musí krajina popasovať. Nezamestnanosť prisťahovalcov, teda ľudí, ktorí sa narodili v zahraničí, je totiž stále vyššia ako rodených Švédov.

Rozdiely v nezamestnanosti potvrdili aj posledné októbrové štatistiky vo Švédsku. Miera nezamestnanosti klesla na 7,4 % zo 7,6 % v rovnakom období minulého roka. Medzi domácimi Švédmi klesla nezamestnanosť na 3,9 %, avšak pri pracovníkoch narodených v zahraničí došlo k miernejšiemu poklesu z 22,2 % na 22,1 %.

"Na trhu práce je určitý problém s úrovňou nezamestnanosti. Švédsko má najvyššiu medzeru v zamestnanosti medzi týmito dvomi skupinami v Európe. Na jednej strane sú domáci Švédi a na strane druhej sú ľudia, ktorí sa narodili v zahraničí," skonštatoval pre TASR Jonas Grafström zo švédskeho inštitútu Ratio Institute s tým, že v porovnaní so Švédskom má Slovensko túto medzeru užšiu.

Na rozdiely v nezamestnanosti v krajine upozorňuje aj hlavný ekonóm švédskeho think tanku Timbro Jacob Lundberg. "Hlavnou príčinou sú pravdepodobne veľmi vysoké nástupné mzdy, ktoré z trhu práce vylúčili pracovníkov s nízkou produktivitou," predpokladá Lundberg. Zamestnávatelia majú problém s odmeňovaním prisťahovalcov z krajín, kde sú menej rozvinuté vzdelávacie systémy, a ktorí neukončili stredoškolské vzdelanie. "Ľudia s nedostatočným ľudským kapitálom sú menej produktívni, a preto im zamestnávatelia nie sú ochotní platiť veľa. Zmluvy o kolektívnom vyjednávaní, ktoré sú platné vo Švédsku, zabezpečujú de facto veľmi vysokú minimálnu mzdu. Zvyčajne viac ako 2000 eur mesačne. To znamená, že firmy nemajú záujem zamestnávať takéto skupiny ľudí," vysvetlil Lundberg.

Trh práce sa však vyvíja pozitívne. Podľa odborníkov tomu pomohli viaceré reformy z minulosti. "Švédska ekonomika je v súčasnosti silná, čo spôsobuje zníženie celkovej miery nezamestnanosti. Sčasti je to pravdepodobne zapríčinené reformami na strane ponuky, ktoré zaviedli predchádzajúce vlády, napríklad zníženie daní pre pracujúcich obyvateľov," doplnil Lundberg.

Grafström zase považuje za prospešné pre Švédsko to, že vláda počas finančnej krízy nezachraňovala firmy, ktoré nevytvárali zisk. "Ľudia boli následne prekvalifikovaní pre ďalšie produktívnejšie práce. Napríklad počas finančnej krízy v roku 2007, keď niekoľko automobilových spoločností krachovalo a boli zachraňované vládami, v krajine bol široký konsenzus nezachraňovať švédskeho výrobcu automobilov SAAB," uviedol Grafström.

Krajina je oceňovaná aj za jej dôchodkový a sociálny systém. Podľa Grafströma je dôvodom veľká transparentnosť v nastavení systému. "V švédskom dôchodkovom systéme je veľká transparentnosť a možnosti výberu. Časť príspevku na sociálne zabezpečenie sa vypláca na individuálne investičné účty a kapitálovo krytý dôchodok je tvorený nezávislými správcovskými spoločnosťami, ktoré sú zodpovedné za správu aktív. Z tohto dôvodu je možné pozorne sledovať vývoj a očakávaný dôchodok, ktorý človek dostane," vysvetlil Grafström s tým, že rozhodnutia sú založené na matematike. "Politik by totiž mohol mať motiváciu zvyšovať dôchodky, aby sa stal populárnejším, automatizáciou takéhoto nastavenia dôchodkového systému, je však takýto krok menej pravdepodobný," dodal Grafström.