Nefinančné výhody pri večnej dileme: Kúpiť si vlastné bývanie, alebo radšej žiť v podnájme?

, qz Foto: thinkstock

Nový výskum hovorí, že je lepšie kúpiť si vlastné, ako si prenajímať. A nemá to nič spoločné s peniazmi.

Z historického pohľadu sa vlastníctvo nehnuteľnosti považuje za účinný mechanizmus na vytváranie bohatstva, najmä v prípade domácností s nízkym a stredným príjmom. Pri rastúcich cenách nehnuteľností v priebehu času si aj pomocou nízkej splátky sa dokážu majitelia nehnuteľností dostať k bohatstvu prostredníctvom nútených úspor, ktoré sú výsledkom pravidelných platieb za hypotéky s fixnou sadzbou.

Bohužiaľ, dobre vieme ako to skončilo s poskytovaním hypoték pre tých, ktorí si to nemohli dovoliť. Tieto pôžičky v rokoch 2008-2010 ublížili celému spoločenstvu, nielen dlžníkom s nízkym príjmom, ktorí po prasknutí realitnej bubliny krvácali najviac. V tomto kontexte sa vynára otázka, je vôbec nejaký dôvod podporovať rozšírenie vlastníctva nehnuteľností nad rámec akýchkoľvek finančných výhod, ktoré by to mohlo priniesť?

Literatúra o sociálnych dôsledkoch vlastníctva nehnuteľností nedokáže poskytnúť definitívnu odpoveď na túto otázku. Jedným z dôvodov prečo, je, že sociálne výsledky spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti môžu byť pozitívne aj negatívne. Pozitívne aspekty zahŕňajú tie, ktoré súvisia s väčším individuálnym prínosom a širšou účasťou občanov v rámci komunity. Negatívne aspekty zahŕňajú politiku sociálneho vylúčenia. Vytvárajú sa zóny, ktoré marginalizujú domácnosti s nízkymi príjmami do okrajových štvrtí so slabými príležitosťami.

Doterajší výskum týkajúci sa dôsledkov vlastníctva nehnuteľností vo všeobecnosti hovorí o tom, že voľba, či si nehnuteľnosť kúpiť, alebo prenajať, pravdepodobne vyplýva zo súboru systematických rozdielov medzi množinou majiteľov a nájomníkov. Trojica autorov Kim R. Manturuk, Mark R. Lindblad a Roberto G. Quercia riešia nefinančné rozmery vlastníctva. Dôkladne preskúmali pozitívne sociálne rozmery spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti a odkryli tri výhody.

Po prvé, vlastníctvo nehnuteľnosti je spojené so zníženým rizikom fyzických zdravotných problémov. To platí len ak nie sú finančné ťažkosti, ktoré by zvyšovali toto riziko. Majitelia domov, ktorí majú finančné ťažkosti, sú v skutočnosti vystavení väčšiemu riziku fyzických zdravotných problémov ako v prípade, že by boli len v roli nájomníkov.

Po druhé, hoci nájomníci rovnako ako majitelia s nízkym a stredným príjmom zažili počas Veľkej recesie podobné úrovne finančných ťažkostí, vlastníci nehnuteľností uviedli, že sú spokojní so svojim  finančným životom.

Po tretie, vlastníctvo nehnuteľnosti je spojené s pozitívnymi výsledkami duševného zdravia a vysokým faktorom pocitu kontroly.

Výskum okrem toho tiež odhalil, že majitelia nehnuteľností sa viac zúčastňujú hlasovania v miestnych voľbách. Aj susedská spolupatričnosť narástla po tom, ako sa nájomníci stali majiteľmi danej nehnuteľnosti. Majitelia nehnuteľností majú viac sociálnych a kapitálových zdrojov založených na susedstve než nájomcovia. Niet pochýb, že vlastníctvo je spojené s vyšším zmyslom pre komunitu a väčšou ochotou riešiť problémy v okolí. Tieto dva prvky v rámci kolektivizácie dokážu znižovať násilnú kriminalitu. Navyše analýza ukazuje, že kolektívna účasť pri vlastníctve nehnuteľností vníma kriminalitu v susedstve ako veľký problém. V prípad podnájmu to až tak vypuklé nie je.

Vedci preskúmali mechanizmy, prostredníctvom ktorých sa prenášajú výhody vlastníctva nehnuteľnosti. Patrí sem
– psychologický mechanizmus (vnímanie kontroly),
– sociologický mechanizmus (sociálna identita),
– finančný mechanizmus (užívateľské náklady na bývanie).

Mať veci pod kontrolou predstavuje významný faktor v oblasti zdravia. Zvýšený pocit kontroly vysvetľuje, prečo majitelia nehnuteľností podliehajú nižšiemu riziku problémov spojených s fyzickým a duševným zdravím.

V rámci sociálnej identity je to stabilita bývania ako kľúčový  mechanizmus, ktorý spája vlastníctvo a sociálne výsledky. Inými slovami, čim dlhšie budú ľudia bývať v tom istom dome, tým je pravdepodobnejšie, že odovzdajú svoj hlas v miestnych voľbách, že vytvoria spoločenské väzby vo svojich štvrtiach a zapoja sa do činností v rámci svojej komunity.

Pokiaľ ide o finančné záujmy, ukázalo sa, že užívateľské náklady na bývanie nie sú v ani v jednom z modelov významné. Iné to už je z pohľadu domáceho kapitálu, ten zohráva úlohu v modeloch, ktoré skúmajú výsledky v oblasti zdravia. Vzťah medzi vlastníctvom nehnuteľnosti a zdravím je však značne komplikovaný a dokonca závisí od úrovne vlastného kapitálu.

Celkovo možno uviesť, že výskum v tejto knihe naznačuje, že vlastníctvo nehnuteľnosti sa spája s radom nefinančných výhod. Mnohé z týchto dôsledkov sa vyskytujú na úrovni domácnosti, ale môžu mať dosah aj na širšiu komunitu. Zistenia naznačujú, že sociálne výhody vlastnenia nehnuteľnosti sú dostatočným dôvodom pre pokračovanie podporovania vlastníctva aj keď nie sú zaručené jeho finančné výhody.

 

Uvedené je výňatok z publikácie Miesto zvané domov: Sociálne rozmery vlastníctva domov (Oxford University Press).

Súvisiace články

Aktuálne správy