Peniaze, ktoré mohli ísť na školy, či nemocnice: Veľké firmy dávajú do daňových rajov 600 miliárd eur ročne

, qz Foto: thinkstock

Nová analýza ekonómov Gabriela Zucmana, Thomasa Tørsløva a Ludviga Wiera ukazuje, že vyhýbanie sa daniam zo strany veľkých firiem vytvára miliardy, ktoré mohli ísť do štátnych pokladníc.

Vedci zistili, že každý rok sa do daňových rajov v EÚ, teda Luxemburska, Írska, Holandska, Belgicka, Malty a na Cyprus presúva 350 miliárd eur. Zucman a jeho kolegovia ponúkajú aj rozšírenejší pohľad, vo svojej analýze, tvrdia, že každoročne sa zaparkuje v daňových rajoch viac ako 600 miliárd eur. Správa zverejnená spoločnosťou Oxfam v roku 2016 ukázala, že offshoring stojí americkú vládu približne 111 miliárd dolárov ročne.

Nie je jednoduché vypátrať peniaze, ktoré zaplavujú daňové raje, v rámci Paradise Papers zverejnili 13,4 milióna súborov, ktoré sledovali niekoľkoročné investície, a to tak od mimoriadne bohatých, ako aj od veľkých korporácií. Daňové raje v EÚ sú ale nútené zverejňovať určité informácie kvôli požiadavkám zo strany EuroStatu.

Daňový únik je niečo negatívne, napriek tomu to, čo robia korporácie, je úplne legálne. Dokážu  využívať medzery v zákonoch, alebo príliš všeobecné definície, aby znížili svoje daňové sadzby. To niekedy znamená vytvorenie zväzku spoločností, ktoré sa nachádzajú v krajinách s nižšou sadzbou, inokedy sa spoliehajú na systém a jeho daňové odpočty alebo úvery.

Spoločnosť Google napríklad presunula všetky svoje vyhľadávacie a prenosové technológie do Írska pod svoju dcérsku spoločnosť "Google Holdings " rok pred jej IPO. Čo je ešte viac záhadné z pohľadu írskeho daňového systému, dcérska spoločnosť má sídlo na Bermudách, a teda aj 0 % sadzbu dane z príjmov právnických osôb.

Najviac z toho dokážu ťažiť malé krajiny, ktoré znížili svoje firemné sadzby takmer na nulu. Pred približne 30 rokmi bola korporátna sadzba dane v Írsku na úrovni 50 % a priniesla menej príjmov v porovnaní s jej národným príjmom ako v USA alebo EÚ. V súčasnosti írska vláda dokáže vyzbierať oveľa viac z dane z príjmov právnických osôb, hoci sadzba je iba 12,5 %. "Je to preto, že nízke dane podnietili domácu činnosť, zamestnanosť a rast? Vôbec nie. Dodatočné príjmy pochádzajú z fiktívnych ziskov, ktoré priznávajú nadnárodné parky v Dubline alebo Corku. Sú to zisky vytvorené pracovníkmi v iných krajinách. Írska vláda tak získa viac príjmov na cesty alebo nemocnice pričom ostatné krajiny dostanú menej. Nič v logike slobodnej výmeny neospravedlňuje túto krádež," tvrdí Zucman.

A kto sú najväčší porazení? Malé spoločnosti, ktoré si nemôžu dovoliť zdroje na vytvorenie zložitých systémov na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a obyvateľstvo ako celok, ktorému chýbajú milióny výdavkov na cesty, školy a mnohé ďalšie.

Offshoring vytvára aj ďalšie problémy, najmä pre veľké krajiny s vysokými daňami z príjmov právnických osôb, ktoré sú domovom veľkých spoločností. USA sú dobrým príkladom. Príjmy z daní z príjmov právnických osôb klesajú už pol storočie. V roku 1952 dane z príjmov právnických osôb financovali približne tretinu federálnej vlády – do roku 2015 to bolo o niečo viac ako 10 %. To spôsobuje, že daňové zaťaženie padne na plecia bohatých jednotlivcov, ale aj na malé firmy a tovary a služby zakúpené nami všetkými.

Zucman a jeho kolegovia považujú za najväčšiu nespravodlivosť globálneho vyhýbania sa daňovým povinnostiam, to, že prispieva k nerovnosti. Je neprípustné, aby sa írske cesty dláždili tým, čo mohli byť americké daňové doláre. Horšie ale je, že korporácie vo všeobecnosti drží čoraz viac peňazí. Pričom najväčší príjemcovia daňových úľav a zníženia daní z príjmov právnických osôb sú skôr akcionármi než zamestnancami firiem.

Súvisiace články

Aktuálne správy