oPeniazoch.sk, Stock to Trade Foto: thinkstock
V rôznych fázach života, ale hlavne v rôznych životných situáciách sa snažíme zachovať si chladnú hlavu. A pokiaľ ide o peniaze, za každých okolností sa snažíme byť racionálne uvažujúcim homo economicus. Avšak vo svete nedokonalých informácií, obmedzenej kapacity mozgu, nedostatku času a určitej dávky lenivosti sa spoliehame aj pri závažnejších otázkach na rôzne mentálne skratky.
Server Stock to Trade zhrnul, akými kognitivnymi predsudkami sa investori najčastejšie nechajú zmiasť.
Efekt ukotvenia
Keď sa vyberiete nakupovať, ako vlastne viete, či je niečo lacné a oplatí sa to kúpiť, alebo naopak príliš drahé? Podľa behaviorálnej ekonómie platí, že namiesto toho, aby ste cenu porovnávali s úžitkom, ju porovnávate nejakou svojou predstavou o „správnej“ cene. Ta však obvykle pramení z ceny, za ktorú sme daný tovar videli predávať, keď sme ho po prvý krát zaregistrovali. Môže za to tzv. efekt ukotvenia. Ten spôsobuje, že máme tendenciu udeľovať najväčšiu váhu informáciám, ktoré sme v rámci danej záležitosti zachytili ako prvé. Stock to Trade radí, preštudujte si historické údaje, avšak obrázok si vyskladajte aj podľa súčasných informácií.
Efekt novosti
S využívaním informácií súvisí aj tzv. efekt novosti. Podľa neho máme tendenciu preceňovať informácie, ktoré sme získali nedávno, a tak si ich dokážeme rýchlo vyloviť z pamäte. Stock to Trade radí, nespoliehajte sa výhradne na nedávne skúsenosti, vezmite do úvahy väčší časový horizont a poučte sa aj z časov dávnejších.
Averzia k ľútosti
Tzv. averzia k ľútosti často vedie investorov k tomu, že držia stratové pozície príliš dlho. Tým, že nechcú realizovať straty, ich to paradoxne stojí ďalšie straty. Chyby, a predovšetkým tie, ktoré nás stojí peniaze, nerobí rád nikto. Je nutné si však uvedomiť, že straty k investovaniu jednoducho patria rovnako ako zisky. Netreba plakať nad rozliatym mliekom, lepšie spravíte, ak sa budete snažiť zachrániť, čo sa dá.
Efekt stádovitosti
Ľudia vo všeobecnosti, a to platí aj o obchodníkoch na burzách, sa ľahko nechajú strhnúť davom. Stačí si spomenúť na bublinu dotcom. Počas internetovej horúčky v 90. rokoch všetci svorne nakupovali obrovské objemy akcií neznámych firiem len preto, že mali v názve „.com“. Vtedy nikto nepomyslel na to, že väčšina nemusí mať vždy pravdu. Aj veľké množstvo ľudí sa môže správať iracionálne, predovšetkým v prípade, keď sa v tom navzájom podporujú.
Konfirmačné skreslenie
Pokiaľ si myslíme, že máme pravdu, zdá sa nám, že všetko vôkol tento názor potvrdzuje. Ľudia majú skrátka tendenciu interpretovať si informácie tak, aby slúžili ich vlastným záujmom. Pri finančnom rozhodovaní by ste sa však mali riadiť zásadou dvakrát meraj a raz rež. Zamyslite sa nad tým, či sa nedajú skutočnosti interpretovať aj inak, prípadne sa na názor spýtajte niekoho nezávislého.
