Po vzore Katalánska: Dva najbohatšie regióny Talianska žiadajú väčšiu autonómiu

, CNBC Foto: SITA/AP

Kampaň o referende je postavená na tom, že až príliš veľké daňové príjmy smerujú zo severu do slabších južných regiónov. Predsa je tu však rozdiel oproti Katalánsku. V referende sa neusilujú o nezávislosť a hlasovanie bolo schválené talianskym ústavným súdom. Napriek tomu je autonómia silnou hrozbou pre autoritu Ríma.

Prezidenti talianskych bohatých severných regiónov Benátsko a Lombardia v nedeľu vyhlásili víťazstvo v autonómnych referendách, ktoré sa snažia získať dodatočné právomoci a daňové príjmy z Ríma, vychádzajúc z globálneho rastu záujmu o sebaurčenie, ktorý zaplavil španielsky katalánsky región.

Hlasovanie bolo nezáväzné, ale vodcovia susedných regiónov dúfajú, že budú mať silnejšiu pozíciu v debatách s talianskou ľavicovou vládou. Chcú mať viac príjmov z daní a autonómiu v takých oblastiach politiky ako je prisťahovalectvo, bezpečnosť, vzdelávanie a životné prostredie. "Je to veľký boom inštitucionálnej reformy," uviedol Luca Zaia zastupujúci benátsky región. "Sme presvedčení, a dúfam, že Rím rozumie, že to nie je želanie politickej strany, ale želanie ľudí."

Roberto Maroni za región Lombardia povedal, že hlasy pomôžu tieto dva regióny "zjednotiť , aby sme mohli uskutočniť bitku storočia". Dvaja lídri tvrdia, že sa stretnú so svojimi regionálnymi radami, aby podrobne prebrali svoje žiadosti ešte pred odchodom do Ríma, kde sa majú stretnúť s premiérom Paolom Gentilonom. Regióny Benátsko a Lombardia predstavujú 30 percent HDP Talianska a takmer štvrtinu národných voličov. Maroni uviedol, že v referende za autonómiu zahlasovalo ohromujúcich 95 % voličov, a účasť dosiahla viac ako 40 %. To ďaleko prekročilo hranicu 34 percent, čo bola účasť na národnom referende o ústavnej reforme v roku 2001.

Demokratická strana, ktorá je na čele národnej vlády v Ríme, kritizovala referendá s tým, že nezáväzné hlasy nemajú právnu váhu, neboli potrebné na spustenie samosprávnych rokovaní a boli nákladným plytvaním zdrojmi. Takéto argumenty boli len vodou na mlyn aktivistom, ktorí takéto vyjadrenia považujú za súčasť antidemokratického, centristického rozhodovania v Ríme. Tieto pocity sa odzrkadlili v katalánskom úsilí o nezávislosť v Španielsku, v amerických prezidentských voľbách aj britskom referende o opustiť 28-ku EÚ.

Referendové víťazstvo utuží pozíciu Ligy Severu pred národnými voľbami, ktoré sú vypísané na budúci rok a vraziť klin medzi bohatý sever a chudobný juh. Liga bola založená s cieľom oddelenia bohatších a produktívnejších severných regiónov, ale úsilie poľavilo po nastúpení vlády vtedajšieho premiéra Silva Berlusconiho v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Dnes sa ale autonómia stala novým výrazom identity politiky tejto strany. Za referendum sa postavili aj populistické hnutie 5-ich hviezd, a Forza Italia bývalého premiéra Silvia Berlusconiho.

Víťazstvo v referende je len prvým krokom k väčšej autonómii regiónov. Zostáva ešte vyriešiť mnoho emocionálnych otázok – vrátane väčšej fiškálnej kontroly, otázok prisťahovalectva a bezpečnosti – čo by si ale vyžadovalo náročné ústavné zmeny. "Nemyslím si, že je to možné," povedal Paolo Natale, politológ na štátnej univerzite v Miláne pre televíziu CNBC. "Pre štát bude ťažké prijať, že stráca kontrolu nad vzdelávacou a bezpečnostnou politikou. Riadenie prisťahovaleckej politiky sa musí uskutočňovať na národnej úrovni."

Talianska ústava už dnes priznáva rôzne úrovne autonómie piatim regiónom, uznáva ich osobitné postavenie. Ide o prevažne nemecky hovoriaci región Trentino-Alto Adige, francúzsky hovoriaci Aosta, ostrovy Sardínia a Sicília a región Friuli-Venezia Giulia na hranici s Juhosláviou.

Súvisiace články

Aktuálne správy