Recesiu tu máme častejšie, než si myslíme, tentokrát by mohol problémy spôsobiť dopyt po rope

, HSBC;euractiv;Slosar;natixis Foto: thinkstock

Vývoj ekonomiky nie je priama čiara, striedajú sa fázy vzostupné a zostupné. Takýto vývoj označujeme za ekonomický cyklus. Pre cyklus sú typické dve základné fázy, expanzia a recesia.

Dnes sa vyspelý svet vezie na vlne rastu. Ekonomiku z veľkej časti poháňajú výnimočné opatrenia centrálnych bánk. Ako často sa ale dajú recesie považovať ešte za bežnú súčasť hospodárskeho cyklu?

Analytici banky HSBC sa pozreli na opakovaný výskyt recesie vo vyspelých krajinách , definovanej ako pokles ekonomickej  aktivity meranej HDP v dvoch po sebe idúcich kvartáloch. Do grafu zoradili štáty OECD a niektoré ďalšie významné ekonomiky. Z celkovo 7350 znázornených štvrťrokov ich 827 spadalo do definície recesie. To znamená, že v priemere sa tieto štáty ocitajú v recesii zhruba každý deviaty rok.

V období, pre ktoré HSBC zozbierala dostupné a porovnateľné údaje, recesiu nezažili niektoré veľké rozvíjajúce sa ekonomiky na čele s Indiou alebo Čínou. Z vyspelých krajín veľmi dlhý časový úsek neprerušenej expanzie zaznamenali Japonsko (1961-1993), Holandsko (1981-2008) a od roku 1992 do súčasnosti Austrália.

Naopak najhoršie je na tom Grécko, až štvrtinu času od roku 1960 strávilo vo fáze poklesu, hoci to nie je celkom presné, pretože vyznačené recesie nezachytávajú pokles v jednotlivých kvartáloch.

 


Recesia
Vo fáze recesie dochádza k celkovému poklesu aktivity, obmedzuje sa výroba, rastie nezamestnanosť, rast prvotnej a druhotnej platobnej neschopnosti prípadne aj inflácia, podniky majú nedostatok kapitálu a krachujú, znižuje sa kúpyschopnosť obyvateľstva, a tým aj celkový kúpyschopný dopyt. Vo fáze recesie sa výrazne znižuje agregátny dopyt, alebo neúmerne znižuje agregátna ponuka, alebo obidva javy nastávajú súčasne. V dôsledku toho sa znižuje výroba a rastie nezamestnanosť. Znižujú sa dôchodky ekonomických subjektov, zamestnancov aj podnikateľov. Znižujú sa nákupy spotrebných tovarov, vznikajú odbytové problémy a rastú zásoby. Podnikom klesajú zisky a preto klesá aj ich investičná aktivita. Znižuje sa dopyt po úveroch, a preto klesá aj úroková miera. V súčasnosti sa predpokladá, že k recesii dochádza vtedy, keď reálny hrubý domáci produkt klesne počas dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch.


Určite si pamätáte na „nevinné“ grécke falšovanie hospodárskych štatistík a dlhovú krízu, ktorú v eurozóne odštartovalo. ECB sa ale podarilo nájsť recept na insolventnosť viacerých krajín eurozóny. Prísun nových eur z centrálnej banky na určitý čas pomohol. Zadlženie súkromného sektora (domácnosti a firmy)po roku  2008 dosiahlo svoj vrchol a následne prišiel pokles. Verejný dlh v pomere k HDP rástol aj naďalej, až v ostatnom čase sa tempo rastu znateľne zmiernilo.

Podľa hlavného ekonóma banky Natixis, Patricka Artusa, miera zadlženia nepredstavuje problém v prípade, že sa sadzby budú aj naďalej na nízkych úrovniach, pod tempom rastu nominálneho produktu. Dlhovú krízu v krajinách OECD by podľa ekonóma mohol vyvolať prudký rast sadzieb.Natixis poukazuje na to, že centrálne banky majú v súčasnosti pod kontrolou celú výnosovú krivku, sadzby krátkodobé aj dlhodobé. Z tohto pohľadu je preto riziko prudkého rastu dlhodobých sadzieb nízka.

Je ale možné, že by ekonomické oživenie a zmena fungovania trhu práce viedli k rýchlejšiemu rastu miezd a následne k vyššej inflácii. To by sa prejavilo vyšším rastom produktu a vyššími sadzbami. Artus v takom prípade pripúšťa krízu likvidity v niektorých krajinách, ale celkovo by k insolvencii nedochádzalo, ak by sa sadzby stále držali pod tempom rastu nominálneho produktu. Za skutočné riziko označuje rast ceny ropy. Na jednej strane by sa prejavil vyššou infláciou a vyššími sadzbami, a na strane druhej by brzdil ekonomický rast. Prudký rast dopytu po rope, by bol spúšťačom pre tento proces a vyvolať dlhovú krízu vo vyspelých krajinách.

Súvisiace články

Aktuálne správy