Ocitli sme sa na tenkom ľade: Centrálne banky oklamali investorov a zamiesili na horšie zajtrajšky

, Macquarie;the economist Foto: TASR/AP;thinkstock

Nebývalý pokoj na akciovom trhu. Nízka volatilita kurzu mien G7. Rastúca ekonomika a úrokové sadzby na mimoriadne nízkej úrovni. Za vytvorenie takmer ideálneho prostredia pre špekulantov na ďalší rast cien rizikových aktív môžu z veľkej časti centrálne banky.

Centrálne banky pomocou svojich programov na podporu hospodárstva pomohli vyspelému svetu odraziť sa od dna. Ale zároveň držia trh v šachu. Každá ich chyba totiž môže otriasť základmi pokrízového oživenia.

"I naďalej považujeme akcie i dlhopisy za zaujímavú stávku. Avšak dôvodom nie je to, že by sme verili v udržateľné oživenie ťahané súkromným sektorom, ale skôr to, že nevidíme inú politicky a sociálne prijateľnú odpoveď na súčasné riziká, ako pokračujúci nárast významu finančného odvetvia ako celku v rámci ekonomiky spojenej s rastom zadlženia," píšu stratégovia z austrálskej investičnej banky Macquarie. Najväčším nebezpečenstvom pre trhy je teda podľa nich nesprávne nastavenie menovej politiky.

Nádeje na návrat k vyššej inflácii sa zatiaľ úplne nenaplňujú, centrálne banky, na čele s Fedom, ale v dôsledku solídneho rastu ekonomiky nastupujú cestu normalizácie menovej politiky, čiže cestu postupného ukončovania odkupov aktív a postupného rastu sadzieb. Podľa austrálskej banky sa pritom nedá očakávať podpora zo strany štátu a Trumpovej administratívy, ich opatrenia údajne nedokážu dlhodobejšie podporiť spotrebu, investície či bilanciu bežného účtu.

Macquarie považuje doteraz pokračujúce injekcie likvidity zo strany ECB a Bank of Japan za kľúčové pre udržanie priaznivého sentimentu a "pokoja" na trhoch. Podstatný je také postoj Číny, ktorá za cenu rýchleho rastu vlastného zadlženia hasí akékoľvek náznaky požiaru vo vlastnej ekonomike alebo v rámci finančného sektora.

Podčiarknuté, zhrnuté: ekonomické oživenie a rally na trhoch môžu pokračovať len do vtedy, kým sa Čína, alebo dôležité centrálne banky nedopustia nejakej väčšej chyby. Nevýhoda je v tom, že týmto kľúčovým hráčom nikto nestanoví mantinely, za ktoré by sa už púšťať nemali. Menové autority a najsilnejší politici by preto mali preto pohybovať po svetovej scéne veľmi opatrne.

The Economist poukazuje na to, že Čína je dnes ekonomickým motorom sveta a prezidentovi najväčšej autoritárskej krajiny na svete rastie zahraničný vplyv. Si Ťin-pchin sa na svojich zahraničných cestách prezentuje ako apoštol mieru a priateľstva, ako hlas rozumu, ktorý je v súčasnom svete natoľko potrebný. Si Ťin-pchin má veľký vplyv aj preto, že za jeho slovami stojí najväčší objem menových rezerv na svete. Čína dáva jednoznačne najavo, že to myslí vážne s investíciami do železníc, prístavov, elektrární a ďalšej infraštruktúry. Na druhej strane ale toleruje problematickú Severnú Kóreu a jej armáda sa niekedy správa tak, že vzbudzuje v susedných krajinách veľké obavy. Doma fandí Si Ťin-pchin liberalizmu, ale prenasleduje ho myšlienka rozpadu Sovietskeho zväzu a predovšetkým možnosť, že by sa niečo podobného mohlo udiať aj v Číne. Neistota a strach v ňom budia potrebu kontrolovať a ovládať čínsku spoločnosť. Nikto by nemal mať takú moc, aká sa koncentruje v rukách čínskeho prezidenta. Vláda jedného muža je často receptom na nestabilitu, čo by sa mohlo prejaviť aj v iných regiónoch.

Súvisiace články

Aktuálne správy