Celodenný zárobok za jedlo: Najchudobnejší ľudia na svete musia dať za fazuľu 321 dolárov

Diskusia 5  
Celodenný zárobok za jedlo: Najchudobnejší ľudia na svete musia dať za fazuľu 321 dolárov
Zdroj: mastercard
Foto: thinkstock;SITA/AP


16. 10. 2017 - Nový výskum agentúry Svetového potravinového programu (WFP) a spoločnosti Mastercard ukázal, že cena jednej porcie jedla v najchudobnejších krajinách sveta môže dosiahnuť až stovky amerických dolárov, ak sa prepočíta na kúpnu silu.

Štúdia zistila, že ľudia v rozvojových krajinách sú často v situácii, že musia zaplatiť až jeden celodenný zárobok za porciu základného jedla, a dokonca ešte viac, v prípade občianskych konfliktov alebo hospodárskeho úpadku.

Rozdiely medzi chudobným a bohatým svetom sú markantné. Ako východisko použila štúdia nazvaná Counting the Beans: the True Cost of Food around the World  stav v americkom štáte New York. V New Yorku stojí príprava porcie jednoduchého jedla, ako napríklad dusená fazuľa, 1,20 dolára. Toto predstavuje 0,6 percenta priemerného denného príjmu.

Naopak, v Južnom Sudáne, ktorý sa umiestnil na konci rebríčka, vyjde porcia jedla na 268 násobok tohto pomeru k dennému príjmu, čo by v štáte New York zodpovedalo cene 321,70 dolárov. V štúdii je tiež vypočítané percento priemerného denného zárobku potrebné na zakúpenie jednej porcie jedla v každej z príslušných krajín.

Závery  štúdie posilnili odhodlanie spoločnosti Mastercard dosiahnuť svoj cieľ, oznámený v rámci celosvetovej iniciatívy – poskytnúť viac než 100 miliónov jedál ľuďom v núdzi.

Krajiny a oblasti, ktoré podľa štúdie obstáli najhoršie:

Južný Sudán
Porcia jedla v prepočte na newyorský príjem:  321,70 USD.       
Na kúpu porcie jednoduchého jedla je potrebných neuveriteľných 155  % sudánskeho priemerného denného zárobku.

Nigéria
Porcia jedla v prepočte na newyorský príjem: 200,32 USD.
Na kúpu jednej porcie jednoduchého jedla je potrebných 121  % nigérijského priemerného denného zárobku.

Dajr az-Zaur, Sýria
Porcia jedla v prepočte na newyorský príjem:  190,11 USD.       
Na kúpu jednej porcie jednoduchého jedla je potrebných 115 % sýrskeho priemerného denného zárobku.

Malawi
Porcia jedla v prepočte na newyorský príjem: 94,43 USD.
Na kúpu jednej porcie jednoduchého jedla je potrebných 45 % malawijského priemerného denného zárobku.

Demokratická republika Kongo
Porcia jedla v prepočte na newyorský príjem: 82,10 USD.          
Na kúpu porcie jednoduchého jedla je potrebných 40% konžského priemerného denného zárobku.

„Bez jedla nemôžeme žiť, učiť sa ani rásť,“ hovorí Ann Cairnsová, medzinárodná riaditeľka spoločnosti Mastercard pre medzinárodné trhy. „Preto využívame technológie a zdroje spoločnosti Mastercard, aby sme prispeli k zlepšeniu života a ukončeniu cyklu chudoby. Naším cieľom je poskytnúť 100 miliónov jedál a naše partnerstvo so Svetovým potravinovým programom pomôže priblížiť sa stavu, keď vo svete neexistuje hladovanie.“

Každý deň trpí hladom 815 miliónov ľudí. Iný spoločný výskum spoločnosti Mastercard a WFP zistil priamu súvislosť medzi výživnými školskými jedlami na jednej strane a akademickými výsledkami a produktivitou v neskoršom živote na strane druhej. Deti, ktorým bol poskytnutý na Srí Lanke desaťročný projekt školského stravovania, následne v dospelom veku dosahovali o 5 percent vyššie príjmy. Pri analýze nákladov a výnosov sa tiež zistilo, že každý dolár investovaný do školských jedál vytvára hospodársky prínos vo výške až 10 dolárov.

„Rodičia často stoja pred neľahkou voľbou,“ dodáva Cairnsová. „Mali by poslať deti pracovať, aby nakŕmili rodinu, alebo by ich mali poslať do školy a nechať rodinu hladovať? Sponzorovaním školského stravovania umožňujeme deťom zostať v škole, učiť sa a stať sa v dospelosti produktívnejším. Je to prospešné pre rodiny, spoločenstvá, a v konečnom dôsledku aj pre celé hospodárstvo.“

„Spolu sme už dosiahli pozoruhodné výsledky,“ uviedol David Beasley, výkonný riaditeľ WFP. „Štúdia Counting the Beans nielen že poukazuje na krutú nerovnováhu v prístupe k potravinám, no ponúka tiež priekopnícke riešenia pre niektoré z najhorších dôsledkov konfliktov, katastrof a zničených dodávateľských reťazcov. Štúdia názorne dokladá, aký rozsah partnerstva je potrebný, a ako naliehavo, ak má byť do roku 2030 zo sveta odstránené hladovanie.“

Štúdia poukázala na niektoré z dôvodov, prečo krajiny často končia v začarovanom kruhu chudoby. Sú to napríklad konflikty a nízka úroveň bezpečnosti, roztrieštenosť dodávateľských reťazcov či neefektívne skladovaná úroda kvôli chýbajúcim technológiám.