Už žiadna chudoba a ultraboháči: Návod, ako jednoducho zlikvidovať majetkovú nerovnosť

Diskusia 13  
Už žiadna chudoba a ultraboháči: Návod, ako jednoducho zlikvidovať majetkovú nerovnosť
Zdroj: quartz
Foto: SITA/AP;thinkstock


16. 10. 2017 - Stále sa o tom hovorí. Priepasť medzi bohatými a chudobnými sa neľútostne prehlbuje. Niektoré mzdy rastú raketovo, iné stagnujú celé desaťročia. Ekonomické výnosy sú čoraz častejšie vyššie pre investorov ako pre zamestnancov. Skutočný problém nie je nerovnosť príjmov, ale majetková nerovnosť.

Témou rastúcej príjmovej nerovnosti sa zaoberajú médiá, politické diskusie aj akademické štúdie. Väčšinou sa bombasticky prezentuje číslo, aké percento, či dokonca promile boháčov vlastní majetok, aký by mala väčšina obyvateľstva dohromady. V boji proti ekonomickej nerovnosti sa navrhujú rôzne riešenia, od všeobecného základného príjmu, cez plnú zamestnanosť, až po investície do vzdelávania na zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov. Tieto riešenia však považujú nerovnosť príjmu skôr za symptóm ako za chorobu. Nerovnosť príjmov vzniká z niečoho hlbšieho a podstatnejšieho: z nerovnosti aktív.

Aktíva nie sú len autá a peniaze. Sú to primárne zdroje, ktoré ľudia môžu využiť na vytváranie príjmov. Vlastníctvo alebo prístup k majetku - ako sú majetkové podiely, určité typy pozemkov, vzdelanie a sociálne prepojenia - je tým, čo dáva ľuďom základy na to, aby získavali príjem a vytvárali viac bohatstva. Napríklad, ak zdedíte peniaze, môžete ich investovať na akciovom trhu, kúpiť si dom alebo ich použiť na zvýšenie si vzdelania. Dedičstvo použijete na získanie väčšieho bohatstva a vyššieho príjmu. Ak vlastníte dom alebo byt, môžete ho dať na Airbnb a získať vedľajší príjem, alebo ho predať. Čím viac aktív máte, tým viac ich môžete využiť, aby ste získali ešte viac aktív, a tým viac príjmov, ku ktorým sa nakoniec dopracujete.

Najmä peniaze sú druhom majetku, ktorý dáva ľuďom prístup k iným aktívam, ako je dobré vzdelanie, lepšia zdravotná starostlivosť, či život na bezpečnejších miestach bez vysokej kriminality. Vlastníctvo finančných aktív sa však neadekvátne polarizovalo.Nedávna štúdia Medzinárodného menového fondu dospela k záveru, že podiel národného príjmu vyplácaného pracovníkom klesá od 80. rokov 20. storočia. Mzdy jednoducho neudržali krok s nárastom produktivity a väčšie množstvo príjmov sa získava prostredníctvom vlastného kapitálu a finančných investícií. V dnešnom svete môžu rátať s návratnosťou investori a akcionári, nie pracovníci.

Ekonómovia ako Thomas Pikkety radia, aby sa politické diskusie o rastúcej globálnej nerovnosti viac zameriavali na to, ako vybalansovať rozdelenie primárnych aktív vrátane ľudského kapitálu, finančného kapitálu a vyjednávacej sily, skôr než len diskutovať o ex-post prerozdelení prostredníctvom daní a prevodov.

Už žiadna chudoba a ultraboháči: Návod, ako jednoducho zlikvidovať majetkovú nerovnosť

Bohatstvo už niekoľko dekád vnímame rovnakým spôsobom, pri pohľade do našich hospodárskych dejín vidíme, že bohatstvo predstavovalo vlastníctvo majetku. Feudálni páni, ktorí zdedili pôdu a poddaných vyhnali na svoje pozemky, využívali pôdu a voľnú pracovnú silu na zabezpečenie si ekonomického blahobytu. Bez nich by nedokázali vygenerovať svoje bohatstvo. Po priemyselnej revolúcii už poľnohospodárska pôda v mnohých prípadoch stratila svoj kľúčový význam pre ekonomický blahobyt a nahradila ju iná forma majetku, pracovné miesta so zaručenými mzdami a všetkými výhodami, ako sú dôchodky, majetková účasť, garantované voľno či zdravotné poistenie.

Dnes sú oceňované aktíva opäť iné, hoci ich podstata sa nezmenila. Nachádzame sa uprostred ekonomického prechodu, ktorý pripomína prechod od poľnohospodárskej k priemyselnej ekonomike. Dnes zažívame prechodu na zdieľaú ekonomiku. Výsledkom je, že menej ľudí si zvolí zamestnanie na plný úväzok v spoločnostiach, ktoré ponúkajú dobré mzdy a výhody a namiesto toho dajú prednosť nezávislosti. Pracujú sezónne, alebo dočasne a v rámci iných typov netradičných pracovných miest. Prieskum McKinsey odhaduje, že až 162 miliónov ľudí v Európe a USA sa zapája do akejkoľvek formy nezávislej práce, čo predstavuje 20 až 30 % populácie v produktívnom veku. A toto číslo v najbližších 10 rokoch pravdepodobne porastie. Ľudia dávajú prednosť flexibilite takýchto miest, ale už nie sú zamestnancami firmy. Možno chcú mať kontrolu nad svojim časom alebo sami sebe šéfovať, ale prichádzajú tak o stabilitu, sociálnu ochranu a výhody pracovníkov ktoré predtým mali. Prichádzajú o majetok, ktorý im ponúkal bezpečnosť v dlhodobom horizonte.

Zatiaľ čo aktíva ako sú nehnuteľnosti, kapitál a zdravotná starostlivosť sú stále dôležité pre ekonomický blahobyt, vytvárajú sa aj nové triedy aktív. Napríklad dáta. Mnohé z najúspešnejších a rýchlo rastúcich spoločností už využívajú takéto aktíva na zvýšenie zisku a zvýšenie návratnosti investícií pre akcionárov. Facebook, Google, Amazon a mnohé ďalšie modely obchodných spoločností sú založené na tom, že naše dáta zhromažďujú a predávajú inzerentom za miliardy dolárov. Tieto spoločnosti využívajú aktíva - naše údaje - na zarábanie peňazí.

Keďže tieto digitálne aktíva začínajú zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu ako motory tvorby bohatstva, musíme si položiť zopár dôležitých otázok. Ako prerozdeľovať tieto nové zdroje?
Kto má právo využívať ich?
Ako by sa dali využiť na vytvorenie hospodárskeho rastu pri zachovaní potrebnej úrovne sociálnej rovnosti?

Už žiadna chudoba a ultraboháči: Návod, ako jednoducho zlikvidovať majetkovú nerovnosť

V minulosti, keď bolo poľnohospodárstvo kľúčovým motorom bohatstva, dosiahli sme funkčnú rovnováhu rozdelením pôdy. Osadníci získali prístup k pôde, čo im stačilo na živobytie, ale tiež to podporilo pestovanie nových plodín, čo zase otvorilo nové trhy a nové možnosti rastu pre krajinu. Vďaka tisíckam držiteľov malých pozemkov sa ľudia dopracovali k ekonomickému blahobytu skôr, než keby sa pôda koncentrovala len v rukách niekoľkých veľkých vlastníkov. O storočie neskôr bola dosiahnutá rovnováha v akumulácii bohatstve prostredníctvom pracovných zmlúv. Nielenže garantovali miliónom pracovníkov dobrú mzdu, ale získali aj výhody ako päťdňový pracovný týždeň, platenú dovolenku, zdravotné poistenie a adekvátne pracovné podmienky. Podobne aj dnes by sme mali nájsť novú funkčnú rovnováhu. Potrebujeme nové riešenie, ktoré je prispôsobené realite našej digitálnej ekonomiky. ktorá vyvažuje koncentráciu bohatstva potrebnú na investície a hospodársky rast s rozdelením bohatstva, aby sa zachovala fungujúca demokracia.

Riešením môžu byť základné univerzálne aktíva

Ekonomické výnosy sa budú čoraz viac sústreďovať v rukách tých, ktorí prevádzkujú platformy využívané v zdieľanej ekonomike, alebo investorov, ktorí do takýchto platforiem vložia peniaze. Nie v rukách tých, ktorí to potrebujú na svoje živobytie. Inými slovami, akékoľvek novovytvorené aktíva budú prerozdelené pôvodným vlastníkom aktív a nie medzi pracovníkov. Aby sa dosiahla väčšiu ekonomická spravodlivosť, mali by sa politiky zamerať na to, aby ľudia získali väčší prístup k rôznym druhom aktív. Toto riešenie sa nazýva základné univerzálne aktíva. Zahŕňajú tri široké skupiny aktív:
- súkromné ​​aktíva, ako sú peniaze, pôda či bývanie,
- verejné aktíva vo forme infraštruktúry a služieb, ako je  vzdelávanie, zdravotníctvo a verejné služby,
- otvorené aktíva, ktoré sú rastúcou kategóriou väčšinou digitálnych aktív, spoločne vytvorené a otvorené pre všetkých, ako napríklad Wikipedia a iné zdroje s otvoreným zdrojom.

Prístup k verejným zdrojom - verejné vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, príroda a dopravná infraštruktúra - sú dôležitými prostriedkami na ekonomické vybalansovanie. Dokazujú to severské krajiny, ktoré sú na vrchole svetového rebríčka sociálnej mobility. Napríklad v Dánsku je šanca, že dosiahnete jednu z piatich úrovní najvyšších miezd počas vášho života prakticky rovnaká, či sa narodíte v chudobnej rodine, alebo v do bohatej.



Zámerom základných univerzálnych aktív však nie je kolektivizovať alebo zhabať a následne prerozdeliť zdroje. Musí sa zabezpečiť, aby ľudia dostali príležitosti dosiahnuť blahobyt aj v rýchlo sa meniacej ekonomike. Univerzálne aktíva môžu poslúžiť ako príručka pre navrhovanie jednotlivých krokov, či politík zameraných na rozšírenie prístupu k týmto zdrojom.

Bez vyváženia základnej príčiny ekonomickej nerovnosti, budeme vna nervnomernosť doplácať všetci, rovnako bohatí ako aj chudobní. Vysoké úrovne hospodárskej nerovnosti ovplyvňujú nielen chudobných, ale aj spoločnosť ako celok. Extrémna nerovnosť si vyžaduje investície do nákladných bezpečnostných inštitúcií a vedie k sociálnym rozdeleniam a konfliktom. Ale tomu sa dá vyhnúť. Rovnako ako naši predkovia poňali distribúciu pôdy ako nevyhnutnosť novej demokracie, i my môžeme priniesť viac rovnosti do našej spoločnosti vyrovnaním prístupu k majetku, ktorý je kľúčom k ekonomickému blahobytu.

Autorkou je Marina Gorbisová, výkonná riaditeľka Inštitútu pre budúcnosť (IFTF), neziskovej výskumnej organizácie venujúcej sa systematickému premýšľaniu o budúcnosti s cieľom pomôcť organizáciám a komunitám robiť lepšie rozhodnutia.