oPeniazoch.sk, Moscow Times Foto: SITA/AP
Boľševickou revolúciou v roku 1917 Rusko utrpelo, konštatuje Charles Robertson, hlavný ekonóm Renaissance Capital. V komentári pre Moscow Times si kladie otázku, či aj nejaká iná veľká ekonomika utrpela počas 20. storočia päť masívnych prepadov v priemyselne aj poľnohospodárskej produkcii.
Rusko má za sebou dve dlhé invázie, občianske vojny, dva hladomory a kolaps všetkých obchodných väzieb a ekonomického systému. Charles Robertson je toho názoru, že tieto pohromy sú dôvodom, prečo Rusko stratilo šancu pre rast HDP na hlavu a indexu demokracie na úroveň Talianska alebo Španielska a namiesto toho sa nachádza na úrovni Mexika a čísla pripomínajú situáciu pred rokom 1917.
"Bez boľševickej revolúcie v roku 1917 by Rusko možno postihli len tri pohromy, alebo aj menej, podobne ako Čínu či Nemecko," píše Robertson. Dodáva, že krajina by asi omnoho lepšie prosperovala a mala viac obyvateľov.
Pre Lenina bola vzdelanosť prioritou a jeho politika zvýšila gramotnosť zo zhruba 30 % pred prvou svetovou vojnou, na 70-80 % v 30. rokoch, čo následne umožnilo Stalinovi Sovietsky zväz industrializovať, vysvetľuje Robertson. Konštatuje, že v roku 1900 bol ruský ľudský kapitál na úrovni mexického a mierne zaostával za Brazíliou, avšak už v roku 1940 bola gramotnosť v ZSSR o desaťročie ďalej v porovnaním so Španielskom a o polstoročie pred Indiou, pričom priemyselný výkon za jedinú dekádu narástol štvornásobne. "To je zrejme najväčší úspech komunizmu," pokračuje Robertson. Dopĺňa, že v HDP na hlavu však ZSSR zaostávalo o 50 rokov za vyspelými ekonomikami Spojených štátov, Veľkej Británie či Nemecka. Sovietske priemyselné kapacity ale stačili na to, aby krajina hrala hlavnú úlohu v porážke nacistického Nemecka v druhej svetovej vojne. Z dnešného pohľadu toto podľa ekonóma potvrdzuje, že štátna politika nedokáže industrializovať hospodárstvo, pokiaľ krajina nedosiahne vysokú mieru gramotnosti. Napríklad Etiópia môže vytvárať priemyselné podniky, ale štát s mierou gramotnosti okolo 60 %, podobne ako Nigéria, Bangladéš a Pakistan, je stále najmenej desaťročie vzdialený industrializačnému boomu, ktorý zažívalo ZSSR v 30. rokoch, deklaruje odborník. Zdôrazňuje, že nútená industrializácia bez vysokej miery gramotnosti nie je realistická pre rozvojové krajiny.
Pred rokom 1917 tvorili dve tretiny ruského exportu suroviny, čo je dnes približne toľko čo dnes. Robertson vysvetľuje, že pred rokom 1917 bolo Rusko najväčším vývozcom obilia na svete a na túto pozíciu sa vrátilo po roku 2015. Pred rokom 1917 držali takmer tretinu ruského štátneho dlhu cudzinci, čo platí aj dnes. A rovnako ako dnes, i pred rokom 1917 dostávali 5-8 % dividend z ruských akciových spoločností cudzinci.
Ruský kapitálový účet bol otvorený v roku 1897 a dnes je opäť. Štát stále vlastní železnicu a naďalej hrá dominantnú úlohu v bankovom sektore, pokračuje odborník. Konštatuje, že v tom čase sa Rusko nachádzalo v uvedených ukazovateľoch na úrovni Brazílie a Mexika, rovnako ako dnes, pričom platí, že najlepšie sa v súčasnosti darí tým častiam Ruska, ktoré v roku 1897 vykazovali najvyššiu mieru gramotnosti.
Snaha Sovietskeho zväzu konkurovať kapitalizmu vrcholila v čase, keď krajina vyslal prvého človeka do vesmíru. Niektoré odhady vtedy naznačovali, že v HDP na obyvateľa ZSSR prevyšuje fašistické Španielsko o 30%, uvádza expert. Deklaruje, že poľnohospodársky potenciál krajiny ale v tom čase zdecimovala stalinska politika, ktorá v 30. rokoch viedla k hladomorom. "To, k čomu dochádzalo od 60. rokov, bolo kontinuálne potlačovanie spotreby v prospech investícií, podobne ako je tomu dnes v Číne," pokračuje ekonóm. Ale na rozdiel od dnešnej Číny tieto prostriedky mierili do neproduktívneho vojenského sektoru a Rusko opätovne začalo zaostávať za Západom. Zostal mu len ohromný zbrojársky priemysel, znalosť jadrovej energetiky a prakticky nič s pridanou hodnotou či orientáciou na zákazníka, čo by dokázalo uspieť na globálnom trhu.
O storočie neskôr sú ruské čísla opäť na úrovni Mexika. Obe krajiny majú dnes rovnaký inflačný cieľ, zdôrazňuje Robertson. Avšak konštatuje, že súčasný výhľad je pre Rusko lepší, než bol kedysi.
Rusko pred sto rokmi bolo rovnako nevzdelané, podotýka ekonóm. Poukazuje, že jeho dnešné HDP na obyvateľa sa síce blíži len 10 tisícom dolárov, a ruský politický systém je podobný mnohým rozvíjajúcim sa trhom, ale krajina patrí v rámci rozvíjajúcich sa trhov k najvzdelanejším. "Ruský konflikt s vonkajším svetom je dnes predovšetkým rétorický, zatiaľ čo v prvej polovici 20. storočia bol veľmi reálny a maximálne nebezpečný," píše odborník. Tvrdí, že hoci komunizmus vzal Rusku možnosť priblížiť sa k bohatším európskym krajinám v druhej polovici minulého storočia, od 90. rokov krajina vykazuje značnú silu k zotaveniu, v poľnohospodárstve aj v energetike opäť priťahuje záujem zahraničných investorov. Potrebné sú ale štrukturálne reformy, ktoré by Rusku umožnili pokúsiť sa predbehnúť Taliansko a Španielsko, myslí si expert. Dopĺňa, že tomu môže pomôcť skĺbenie trhového hospodárstva s vzdelanostným odkazom starých boľševikov.
