oPeniazoch.sk, QZ Foto: TASR/AP
Mnohí ľudia sa pýtajú, čo tým britská premiérka Theresa Mayová myslela, keď prisľúbila vrátiť "britský sen" počas svojho veľkého prejavu na výročnej konferencii jej konzervatívnej strany.
Komentátori vo Veľkej Británii si to vysvetlili tak, že tým poukazovala na čaj a sladkosti, pričom sa povzdychli, že premiérkina reč bola tak nudná, ako by šla z úst predstaviteľa čínskej komunistickej strany. Čínski používatelia internetových stránok boli nadšení myšlienkou, že Mayová si vlastne vypožičala slogan ich prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý spomenul "čínsky sen" v čase, keď sa takmer pred piatimi rokmi dostal k moci. Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Číny sa svojim pri svojom prejave zas mohol inšpirovať americkým snom, teda frázou, ktorej popularita sa datuje z konca 30. rokov 20. storočia.
Silný svetoví lídri môžu mať svoje sny, nech už sú to britské, čínske, juhoafrické alebo americké. Tieto národné sny však sľubujú vždy niečo iné občanom každej krajiny.
Britský sen
Slovo "sen" sa objavil už 33 krát v Mayovej kampani, po tom, čo v júni stratila jej strana parlamentnú väčšinu. Politickí pozorovatelia hovoria, že Mayová dúfala, že využije svoj veľký prejav, v ktorom okrem iného oznámila plány na vybudovanie cenovo dostupnejšieho bývania a cenové stropy pre za energiu – aby oživila svoje stratenú pozíciu lídra. Zdá sa, že sa jej to dosiahnuť nepodarilo. Vo svojom príhovore opísala britský sen ako víziu, že "budúce generácie by sa mali mať lepšie." Povedala, že jej babička, bývalá domáca, ktorá má dnes medzi vnukmi troch profesorov a predsedu vlády, len dokazuje, že takýto sen sa môže naplniť. Pripustila však, že tento sen bol pre mnohých ľudí nedosiahnuteľný a sľúbila, že to napraví. V tomto ponímaní teda ten britský sen nie je až tak odlišný od toho amerického.
Mayová ale nie je prvým britským politikom, ktorý by hovoril o britskom sne. Ako uviedol Steven Woolfe, bývalý člen Európskeho parlamentu z pravicovej strany nezávislosti Spojeného kráľovstva pre BBC, sám je "živým dôkazom" britského sna, ktorý hovorí, že každý má šancu "uspieť vo všetkých aspektoch života, bez ohľadu odkiaľ pochádzate, na pohlavie alebo farbu pleti."
Po bombových útokoch v Londýne v roku 2005, pri ktorom zahynulo viac ako 50 ľudí, vedúci predstaviteľ Konzervatívnej strany Michael Howard napísal, že britský sen vyjadruje "pocit vernosti k hodnotám, ktoré sú znakom britskej slušnosti, tolerancie a zmyslu pre spravodlivú hru." Vyzval vládu, aby využila právomoci na zrušenie občianstva a pobytu, a to najmä pre ľudí,"ktorí jasne uvádzajú, že neuznávajú našu krajinu a mohli by ohroziť národnú bezpečnosť."
V auguste toho istého roka zahraničný tajomník Boris Johnson, neskorší tieňový minister, napísal, že britský sen je o jazyku a o kultúre hlavného prúdu. "Ak chcete vybudovať spoločnosť, v ktorej sa každý cíti byť jej súčasťou, a kde všetci zdieľajú národný príbeh, nemôžeme pokračovať v multikultúrnom apartheide." Vyzval k imámov, aby svoje kázne prednášali výhradne v angličtine.
Čínsky sen
Každý z najvyšších vodcov Čínskej komunistickej strany má svoj obľúbený politický slogan. Výnimkou nie je ani Si Ťin-pching, ktorý si ho zvolil krátko potom, ako sa dostal k moci koncom roka 2012. Spočiatku opísal čínsky sen ako víziu "veľkého omladenia čínskeho národa." Neskôr túto koncepciu mierne obohatil, keď povedal, že sen je v podstate o "lepšom živote čínskeho ľudu". Súčasťou tejto vízie je vybudovať "stredne prosperujúcu spoločnosť", pričom sa Čína zaviazala, že do roku 2020 v krajine odstráni chudobu.
Ale v podstate v prípade čínskeho sna je to kolektívna a nie individuálna snaha dosiahnuť cieľ. Ako hovorí diplomat, je to "náš sen" namiesto toho aby hovoril "môj sen". Zatiaľ čo oba sny hovoria o dosiahnutí úspechu vďaka tvrdej práci, Americký sen zdôrazňuje ducha slobody a sociálnej mobility, zatiaľ čo sen Číny určuje jednotu a stabilitu. Sú to aj sny o silnom štáte, ktorý na svetovej scéne zaujíma výraznejšiu úlohu po tom, čo v posledných desaťročiach dosiahol závideniahodný hospodársky rast. Si Ťin-pchingovi sa podarilo, aspoň čiastočne, sen premeniť na skutočnosť, hoci tomu môže z časti vďačiť aj spolupráci s Donaldom Trumpom. Štátne médiá od počiatku výrazne propagovali čínsky sen doma aj v zahraničí. Očakávali, že sa fráza uchytí, aby sa používala aspoň počas piatich rokov, kým Si Ťin-pching nastúpi do svojho druhého funkčného obdobia. Stalo sa tak tento mesiac.
Americký sen
Termín "americký sen" vytvoril finančný historik James Truslow Adams vo svojej knihe Epic of America z roku 1931. Adams ju definuje ako víziu, že všetci v Amerike môžu vyliezť po rebríku, ak budú tvrdo pracovať.
Americký sen je sen o krajine, v ktorej by mal byť život lepší a bohatší a plnší pre každého, s príležitosťou pre každého podľa schopnosti alebo úspechu. Pre európsku vyššiu triedu je výklad náročnejší,ak má byť adekvátny, príliš mnohí sme už unavení a stali sa nedôverčiví. Nie je to len sen o motorových vozidlách a vysokých mzdách, ale sen o sociálnom poriadku, v ktorom každý človek a každá žena dokáže dosiahnuť čo najvyšší status, aby boli uznaní inými za to, čo sú. Bez ohľadu na náhodné okolnosti, ako je správne narodenie sa, alebo správna pozícia.
Po desaťročia, najmä počas hospodárskeho rastu po druhej svetovej vojne, sa americký sen zdal byť dobre vnímaný. V každom prípade minimálne rodinami belochov. Neskôr, keď hnutie za občianske práva porazilo segregáciu, a keď sa rozmanité príbehy o úspešných prisťahovalcoch stali bežnými, sa americký sen rozšíril na viacero skupín ľudí.
Dnes je americký sen v nezávideniahodnej situácii. Len 23 % Američanov verí, podľa prieskumu Pew Charitable Trusts, že je bežné, že niekto, kto pochádza z chudobných podmienok, sa dokáže tvrdou prácou dostať k bohatstvu. Pred niekoľkými rokmi s tým súhlasilo až 40 % opýtaných. Mnohí teraz hovoria, že viera, ktorá je základom myšlienky amerického sna, nezohľadnila akú negatívnu alebo pozitívnu úlohu môže hrať rasa v tom, do akej miery sa sen naplní. Niektoré údaje ale poukazujú na to, že rovnosť v Spojených štátoch za posledné dve desaťročia vzrástla. A že mladí ľudia dnes zarábajú menej, ako generácia baby boomers, teda ľudia narodení počas ekonomickej prosperity nasledujúcej po 2. svetovej vojne, v podobnom štádiu svojho života.
