Keď rast zaostáva, stačí zhodiť zopár keynesiánskych bômb

Diskusia 5  
Keď rast zaostáva, stačí zhodiť zopár keynesiánskych bômb
Zdroj: pragmatic capitalism
Foto: TASR/AP;thinkstock


8. 10. 2017 - Ľudia naozaj radi kritizujú "keynesovskú" ekonomiku, pretože sa stala synonymom pre rozbujnený štátny aparát a voľné nekontrolované výdavky. Bežné, teda nesprávne pochopenie keynesiánskej ekonómie spočíva v tom, že ľudia by nemali zbytočne šetriť a mali by čo najviac konzumovať, až kým nie sú natoľko tuční, že ekonomika vykazuje plnú zamestnanosť. Iná, o niečo správnejšia verzia je, že vlády by mala pomáhať ľuďom konzumovať čo najviac, tým, že bude po celý čas míňať koľko len dokáže.

Samozrejme Keynes mal omnoho väčší zmysel pre detail, preto nečudo, že jeho teórie sú dnes laikmi celkom nesprávne interpretované. To, čo je však na veci omnoho zarážajúcejšie, je skutočnosť, že tak robia aj pomerne slávni ekonómovia. Akoby ani oni nechápali o čo v skutočnosti ide.

Keynes mal naozaj špecifické vysvetlenie pre to, ako by mala ekonomika fungovať. V podstate ide o to, že podnikatelia a biznismeni vynakladajú peniaze na veci, ktoré zlepšujú náš život, v podobe investičných výdavkov. Potom treba dúfať, že spotrebitelia budú vyslovene túžiť po tomto tovare, či službách a tak budú môcť podnikatelia pohodlne zamestnať všetkých, ktorí chcú pracovať. A ak z nejakého dôvodu ekonomika funguje pod úrovňou svojej kapacity, vláda môže pomocou daní, úrokových sadzieb, či výdavkov pomôcť kapitalistom na ceste k vrcholu. Ak sa kapitalisti a spotrebitelia dostanú mimo kontrolu a utrácajú viac ako je produktívna kapacitu, vláda by mala taktiež zakročiť a to v proticyklickej miere, aby sa veci nevymanili spod kontroly. Toto je v skratke keynesianska ekonomika, teória priateľská ku kapitalizmu, ale vôbec nie k socializmu.

Nič z nej nie je vôbec kontroverzné. Podnikatelia sú motorom rastu a mali by sme dúfať, že budú míňať, vymýšľať, najímať si pracovnú silu. Úloha vlády je už o niečo kontroverznejšia, ale jej kroky v protiklade sa nedajú považovať za bláznovstvo. Dáva to zmysel. Jedna vec, na ktorej by sa mali všetci ekonómovia jednoznačne zhodnúť,  a v ktorej mal Keynes na 100 % pravdu, je, že potrebujeme a chceme, aby podnikatelia míňali a firmy mali výdavky. Je to mimoriadne dôležité v súčasnom prostredí, pretože to je práve ten typ prostredia, ktoré by Keynesa znepokojoval. Zatiaľ čo súkromné ​​investície dosahujú od roku 1950 v priemere 6,8 % ročne, miera zmeny od roku 2000 bola len 3,4 %.

Keď rast zaostáva, stačí zhodiť zopár keynesiánskych bômb

Môže za to v prvom rade príliš málo firemných výdavkov. Veľké firmy hromadia hotovosť namiesto toho aby ju pustili do hospodárstva. Z nejakého dôvodu sa kapitalisti jednoducho necítia komfortne, aby ich výdavky na budúcu produkciu (investovanie) dosiahlo také tempo, ako tomu bolo  kedysi. Vidíme, že vlády majú v tomto prostredí mimoriadnu flexibilitu, bez toho, aby spôsobili vysokú infláciu.

To všetko vyvoláva jednu podstatnú otázku. Ak by ľudia rozumeli Keynesovi o niečo lepšie, mohli by sme urobiť krok v podobe zníženia daní alebo vyššej spotreby na podporu súkromných ​​investícií tak, aby  to bolo dostatočné lákadlo pre kapitalistov, aby investovali viac?

Tento argument je známy už roky, problém nie je len to, že vládni úradníci nedokážu pochopiť keynesovskú ekonomiku, ale to, že aj samotní ekonómovia ju nechápu správne. Zatiaľ čo Keynes by dokázal dokonale pochopil toto prostredie, zdá sa, že veľa ľudí zneužíva jeho meno na to, aby strašilio insolventnosťou vlád. Je to svet, v ktorom platobná neschopnosť a inflácia nikdy nezmiznú. Je to svet, v ktorom rast zaostáva. Svet v ktorom sa potácame.

Autorom je Cullen Roche, zakladateľom spoločnosti Orcam Financial Group, poskytujúcej finančné služby. Predtým dohliadal na 500 miliónov dolárov v riadených aktívach v Merrill Lynch Global Wealth Management.