Hodnotenie analytika: Dopady nového sociálneho balíčka na ekonomiku

Diskusia 9  
Hodnotenie analytika: Dopady nového sociálneho balíčka na ekonomiku
Zdroj: Poštová banka
Foto: TASR/M.Svítok;M.Baumann


2. 10. 2017 - Dokáže sociálny balíček koalície pomôcť cieľovej skupine pre ktorú je navrhovaný? Aké to bude mať dopady pre slovenskú ekonomiku? Jednotlivé kroky zhodnotila za analytický tím Poštovej banky Jana Glasová.

Koaliční partneri sa dohodli na takzvanom sociálnom balíku, ktorý bude v krátkom čase predmetom rokovania v parlamente. Podľa R. Fica je potrebné ho ešte odkonzultovať so sociálnymi partnermi. Vládna koalícia sa dohodla na raste minimálnej mzdy, zavedení 13. a 14. platu bez platenia odvodov, zvýšení príspevku na opatrovanie, navýšení príplatkov za prácu v noci a za prácu počas soboty a nedele, či zavedenie príspevkov na presťahovanie sa za prácou do iného regiónu. Hovoriť o tom, na koľko celý balíček vyjde, premiér Fico odmietol s tým, že ešte nie sú dohodnuté presné sumy pre jednotlivé oblasti.


Rast minimálnej mzdy - do roku 2020 by mala vzrásť nad sumu 500 eur
Minimálna mzda je často diskutovanou témou a má aj veľa kritikov. Obyvatelia sa väčšinou stanoveniu minimálnej mzdy tešia, keďže to znamená, že nikto im nemôže za ich prácu ponúkať nižší plat.

Príliš vysoká úroveň minimálnej mzdy však môže ekonomike krajiny uškodiť. Znamená to totiž, že zamestnávateľom sa zvyšujú personálne náklady a v nadväznosti na to sa môžu rozhodnúť radšej nevytvoriť zamýšľané pracovné miesta alebo dokonca pristúpiť aj k prepúšťaniu. Výrazné zvýšenie minimálnej mzdy tak môže viesť k tomu, že niektorí zamestnanci namiesto vyššieho zárobku môžu prísť o prácu a skončiť na úradoch práce. Navyše takéto kroky môžu nielen zhoršiť vývoj na pracovnom trhu, ale neprospievajú ani rozvoju podnikateľského prostredia a investičnej aktivity. Je teda žiaduce, aby výška minimálnej mzdy bola adekvátna k ekonomickému vývoju a k situácii na trhu práce. Pre tento rok je minimálna mzda stanovená vo výške 435 EUR. Aktuálnu úroveň minimálnej mzdy v súčasnej podobe nepovažujeme za takú, ktorá by mohla uškodiť našej ekonomike. Je však pravdou, že ku každému ďalšiemu zvýšeniu minimálnej mzdy treba pristupovať opatrne.

Mnohých firiem alebo dokonca celých odvetví sa zvyšovanie minimálnej mzdy takmer nedotýka, keďže drvivá väčšina zamestnancov zarába viac. Samozrejme ale existujú aj podniky, kde zárobok vo výške minimálnej mzdy nie je žiadnou výnimkou. Zväčša ide o menšie subjekty alebo firmy pôsobiace v chudobnejších regiónoch Slovenska s pomerne vysokou nezamestnanosťou. Pre tieto podniky by výraznejšie zvyšovanie minimálnej mzdy mohlo predstavovať problém. Smerodajný ale bude celkový ekonomický vývoj. Ak sa bude ekonomika aj naďalej vyvíjať takto priaznivo a dariť sa bude aj dotknutým podnikom, tak zvýšenie minimálnej mzdy nemusí byť problémom. Ako ale už bolo spomenuté, treba zvážiť všetky „za“ aj „proti“ a pristupovať k takýmto krokom obozretne. Minimálna mzda by sa vždy mala stanovať s ohľadom na celkový ekonomický vývoj, vývoj na trhu práce, rast priemerných miezd či rast produktivity práce.


Navýšenie príplatkov za prácu v noci a za prácu počas soboty a nedele
Príplatky za prácu v noci by sa mali podľa premiéra Fica dotknúť 240 tisíc ľudí.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancom pracujúcim v noci poskytovať príplatok za nočnú prácu, ktorý je stanovený zákonom, ale nie je príliš vysoký. Samozrejme, že nočné zmeny sú záťažou pre organizmus a niektorí ľudia ich nemusia znášať práve najlepšie. Preto je na rozhodnutí každého zamestnanca, či prijme prácu, ktorá zahŕňa aj nočné zmeny, alebo radšej nie.

Podobne je to aj s prácou cez víkendy, ktoré by mali ľudia tráviť so svojimi rodinami. Práce cez víkend ich o tento čas strávený s rodinou uberá, preto je žiaduce, aby takto pracujúci ľudia dostávali príplatky za prácu cez víkend.

Nastavenie príplatkov, či už za prácu v noci alebo cez víkend, ale ovplyvňuje celú ekonomiku, takže je potrebné tomu venovať patričnú pozornosť. Pracujúci sa síce zvýšeniu príplatkov tešia, pre zamestnávateľov to ale predstavuje zvýšené finančné náklady. Preto treba brať ohľad na to, aby táto finančná záťaž podnikateľov nebola príliš vysoká. Menšie podniky by napríklad mohli pristúpiť k zrušeniu nočných či víkendových zmien, ak by sa im finančne neoplatili. Niektoré veľké podniky naopak poskytujú zamestnancom príplatky za nočnú či víkendovú prácu aj nad rámec zákona, takže ich by sa napríklad zvýšenie minimálneho príplatku nemuselo vôbec dotknúť.

Hodnotenie analytika: Dopady nového sociálneho balíčka na ekonomiku
 


Zavedenie 13. a 14. platu bez platenia odvodov
Pôjde o dobrovoľný inštitút.

Zamestnávatelia svojim zamestnancom zväčša poskytujú určitú formu odmeňovania. Najpreferovanejšími formami sú zrejme odmeny podľa dosiahnutých výsledkov, na kvartálnej, polročnej či ročnej báze. Existujú aj odmeny vo forme 13. či14. platu, aj keď sú asi menej častou formou. Myslíme si, že o forme odmeňovania svojich zamestnancov by mal rozhodovať zamestnávateľ a nemalo by sa to stanovovať zákonom. V prípade, že by boli 13.a 14. platy oslobodené od platenia odvodov, bola by to určite zaujímavá forma odmeňovania ako pre zamestnancov, tak aj pre zamestnávateľov. Očakávali by sme, že mnohí zamestnávatelia by prešli na túto formu odmeňovania, ale mohlo by zároveň dôjsť k tomu, že by zrušili alebo znížili iné odmeny, ktoré dovtedy poskytovali. Otázkou však zostáva, či a ako by sa tieto 13. a 14. platy započítavali napríklad do nemocenských dávok či do dôchodkov, keď sa z nich nebudú platiť odvody do Sociálnej poisťovne. S najväčšou pravdepodobnosťou by sa nezapočítavali.


Zavedenie príspevkov na presťahovanie sa za prácou do iného regiónu
Na Slovensku sa veľa ľudí obáva presťahovať sa za prácou. Azda najväčším problémom je v takomto prípade strata každodenného kontaktu s rodinou a priateľmi. Problematické je ale aj riešenie bývania v inom meste či kraji v prípade odchodu za prácou.

Zavedenie príspevku na presťahovanie sa by v takýchto prípadoch mohlo byť vhodným nástrojom a pomôcť ľuďom zvládnuť náklady s tým súvisiace. Týka sa to hlavne ľudí v chudobnejších regiónoch s vyššou mierou nezamestnanosti, kde by takýto nástroj mohol pomôcť.


Zvýšenie príspevku na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutých
Ten, kto sa stará o ZŤP, môže dostať príspevok na úrovni čistej minimálnej mzdy.

Opatrenie považujeme za správne, keďže človek starajúci sa o ťažko zdravotne postihnutého v mnohých prípadoch nemôže vôbec pracovať. Z tohto hľadiska sú príspevky na opatrovanie pomerne nízke.


Dôchodcovia majú byť pri práci na dohodu oslobodení od odvodov do výšky 200 eur mesačne
Podobne ako je to v súčasnosti pri študentoch. Toto opatrenie sa dotkne takmer 100 tisíc ľudí.

Toto opatrenie považujeme za správne, keďže oslobodenie od odvodov určite pomôže pracujúcim dôchodcom získať nejaké to euro navyše k svojmu mesačnému príjmu.