oPeniazoch.sk, Journalist’s Resource Foto: thinkstock
Asi sa nedá presne odhadnúť, koľko toho dokopy najbohatší ľudia vlastnia. Daňové raje ako sú Kajmanie ostrovy, Švajčiarsko a Hongkong, ponúkajú súkromie a často dokonalé a legálne oslobodenie od daní. Bez toho, aby sme vedeli, nakoľko sú boháči bohatí, nemôžeme presne odhadnúť ani príjmovú nerovnosť.
Nové zdroje údajov, vrátane únikov, ako sú napríklad Panama papers, pomáhajú výskumníkom, aby si na tieto úkryty posvietili. To bol impulz aj pre prácu trojice vedcov, ktorá vypracovala štúdiu pre National Bureau of Economic Research. Annette Alstadsaterová z Nórskej univerzity prírodných vied, Niels Johannesen z Kodanskej univerzity a Gabriel Zucman z Kalifornskej univerzity v Berkeley sa pokúsili dokázať, že meranie príjmu z daňových priznaní je zavádzajúce. Keďže sa nemalé množstvo ľudí snaží vyhnúť svojej daňovej povinnosti, nerovnosť príjmov v mnohých krajinách je oveľa horšia, než sa predpokladalo.
V prvej práci, "Kto vlastní majetok v daňových rajoch? Makro dôkazy a dôsledky pre globálnu nerovnosť ", výskumníci použili štatistiku, ktorú po prvýkrát uverejnila banka pre medzinárodné zúčtovanie – centrálna banka centrálnych bánk. Jej údaje o odhade globálneho offshore bohatstva pre každú krajinu hovoria napríklad aj o tom, koľko majú peňazí francúzski štátny príslušníci v Hongkongu alebo kazašskí občania na britských Panenských ostrovoch. Zucman na základe tohto dokumentu odhaduje, že v daňových rajoch je držaný ekvivalent takmer desiatich percent celosvetovej hospodárskej produkcie – čiže 5,6 bilióna USD.
Autori sústredili svoje odhady na rok 2007, pretože atraktivita daňových rajov rýchlo rástla od polovice prelomu tisícročia, kedy sa nové európske predpisy pokúšali o zdanenie offshore holdingov. Výskum "Pozadie bohatstva na mori v predvečer globálnej finančnej krízy" poslúžil ako východisko pre budúci výskum v oblasti offshore ekonomiky a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam určitej vrstvy vyvolených.
Toto sú niektoré zo závažnejších zistení:
– globálne sa bohatstvo v daňových rajoch v rokoch 2007 až 2015 zvýšilo o viac ako 35 percent.
– účtovníctvo offshore majetku najbohatších rodín vzrástlo, čo dokazuje rastúcu mieru nerovnosti vo väčšine krajín od 80. rokov minulého storočia, vrátane Spojených štátov a Európy.
– podiel bohatstva vo vlastníctve najbohatšieho 0,01 percenta Američanov dosiahol úroveň, akú sme v Európe zaznamenali ešte v časoch, keď na kontinente vládli králi a cisári.
– v daňových rajoch leží približne 10 percent celosvetovej hospodárskej produkcie. "Zastúpenie jednotlivých krajín sa nedá ľahko odôvodniť daňovými, finančnými alebo inštitucionálnymi faktormi. Švajčiarsko je prvá krajina, ktorá v 20. rokoch minulého storočia rozvinula cezhraničnú správu majetku, je daňovým rajom kvôli prítomnosti prírodných zdrojov ako je ropa ale aj politickej či ekonomickej nestabilita po druhej svetovej vojne."
– krajiny s najväčším bohatstvom ukrytým v daňových rajoch v pomere k HDP sú Izrael, Keňa, Kuvajt, Rusko, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Venezuela a Zimbabwe. Občania každého z nich majú v offshore centrách viac ako 40 % HDP svojej krajiny.
– v globálnom meradle asi 80 percent offshore bohatstva patrí najbohatšiemu jednému percentu a asi 50 percent patrí zástupcom top vrstvy 0,01 percenta najmajetnších.
– v Rusku má takto ukrytý majetok "dramatické dôsledky" na nerovnosť príjmov. Podľa výpočtov autorov ruský majetok ukrytý v daňových rajoch v roku 2015 dosiahol približne 60 % HDP. Metodika posudzovania je ale diskutabilná, keďže veľa bohatých Rusov si ponecháva svoje aktíva v zahraničí.
– od finančnej krízy je evidentný rozmach odvetvia súkromného bankovníctva v Hongkongu, čo naznačuje, že "čínske bohatstvo v daňových rajoch sa zvýšilo".
– tieto zistenia značne prevyšujú to, čo bolo zverejnené na základe údajov, ktoré sa medializovali v dôsledku úniku takzvaných "Panamských dokumentov" v roku 2016.
A to an zďaleka nie je všetko. Údaje sprístupnené Bankou pre medzinárodné zúčtovanie zahŕňajú vklady, nie akcie, ani hmotné aktíva, ako napríklad umenie a nehnuteľnosti. Navyše, rastie aj podieľ bohatstva písaného na firmy, po majiteľoch ktorých by ste na britských Panenských ostrovoch, či v Paname pátrali márne.
V druhom dokumente "Daňové úniky a nerovnosť", sa tím zaoberal daňovými únikmi v Škandinávii, regióne s vysokými daňami, ale aj vysokou sociálnou dôverou a rešpektom právneho štátu. Autori si región vybrali z dôvodu dostupnosti niekoľkých dátových súborov a sú presvedčení, že daňové úniky bohatých sú pravdepodobnejšie, nech už žijú kdekoľvek na Zemi.
– v priemere sa 3 % Škandinávcov vyhýba plateniu osobných daní. Toto číslo stúpne na 30 % v prípade najbohatšej 0,01 %, čo sú domácnosti s čistým imaním vyšším ako 45 miliónov USD. "Daňové úniky prudko rastú so zvyšujúcim sa bohatstvom."
– na základe údajov z uniknutých informácií z HSBC Private Bank Švajčiarsko z roku 2008, autori zistili, že viac ako 90 % obyvateľov Škandinávie svoj účet neohlásilo daňovým orgánom, tak ako to vyžaduje zákon.
– u domácností s aktívami vo výške 10-12 miliónov dolárov je dvakrát pravdepodobnejšie, že peniaze ukryjú v daňových rajoch, ako u domácností s 5 až 6 miliónmi dolárov. Pri domácnostiach, ktoré majú vyše 45 miliónov dolárov, je táto pravdepodobnosť až štyrikrát vyššia.
– to znamená, že bohatstvo sa "extrémne sústredí" v daňových rajoch, najbohatšia stotina percenta tam vlastní asi 50 % z celkového množstva uložených peňazí .
– najbohatšie 0,1 percento domácností, si polepšilo tiež, na základe účtovníctva v offshore destináciách ich majetok narástol o tretinu.
